Na konferenciu svojimi príspevkami prispeli aj odborní pracovníci nášho múzea. Mgr. Adam Buchta vystúpil s príspevkom Prvý žilinský richtár Pezold, prinášajúcim úplne nový pohľad na najstaršieho žilinského richtára, spájaného s dejinami Krásna nad Kysucou. Prvá písomná zmienka, viažuca sa k tejto dedine z roku 1325, by podľa interpretácie nášho historika náležala skôr osade Krasňany pri Žiline. Mgr. Andrea Paráčová predniesla prednášku Žilina a Kysuce do konca 17. storočia, v ktorej publikum oboznámila s rozšírením žilinského práva v našom regióne a vzťahu Žiliny a Kysúc, súvisiacim s majetkom žilinského dedičného richtárstva a neskôr samotného mesta práve v podobe spomínanej osady Krásno nad Kysucou a potom aj dedín Horelica, Oščadnica a Zborov nad Bystricou. Mgr. Tomáš Adamčík PhD. sa prezentoval príspevkom Žilinská rodina Geromettovcov, v ktorom sa zaoberal tromi generáciami rodiny Geromettovcov od zakladateľa žilinskej vetvy rodiny – obchodníka Petra Geromettu, cez jeho syna – mešťanostu Františka Geromettu až po jeho troch synov – bratov Eugena, Ignáca a Jána Geromettovcov. S príspevkom Rudolf Krupec a rodina vystúpil PhDr. Daniel Husárik a predstavil v ňom štyri generácie rodiny Krupcovcov, vrátane jej najvýznamnejšieho člena, paradoxne dejinami zabudnutého filantropa, podnikateľa a mecéna slovenských národných snáh konca 19. a začiatku 20. storočia – Rudolfa Krupca.

Na konferencii odzneli mnohé ďalšie zaujímavé a podnetné príspevky, napr. od Prof. PhDr. Vladimíra Rábika, PhD, pracovníkov Považského múzea, Historického ústavu SAV, Krajského pamiatkového úradu, Trnavskej univerzity, Žilinskej univerzity, Univerzity Komenského  a mnohých ďalších. Konferencia poskytla priestor na vzájomnú diskusiu, výmenu názorov i skúseností.

Mgr. Andrea Paráčová