Zástava2malá

Kysucké múzeum má vo svojich zbierkach zástavu z roku 1793, ktorú mestečku Kysucké Nové Mesto darovali Jozefa Suňogová (Szunyogh) so svojim manželom Antonom Čákim (Csáky).Zástava bola súčasťou archívu mestečka, potom bola vystavená v Pamätnej izbe v Kysuckom Novom Meste a odtiaľ sa s niektorými ďalšími predmetmi dostala do Kysuckého múzea (mestské knihy sa delimitovali do Štátneho archívu v Čadci).


Zástava, upevnená o drevenú tmavohnedú tyč, je zo zlatohnedej brokátovej tkaniny s lesklým potlačeným rastlinným vzorom. Ukončená je dvoma cípmi, z ktorých visia brmbolce. Zástava má na oboch stranách ručne maľované motívy v tvare oválu.
Na jednej strane sú v dvoch prepletených zlatých kartušiach s korunou vyobrazené erbové znamenia oboch rodov. Čákiovcov reprezentuje sťatá turecká hlava a Suňogovcov zas jazdec na koni, nesúci červenú zástavu, v pozadí s vrchmi a troma zlatými hviezdami na nebi. Okolo nich, v zlato - zelenom ovály, je zlatým písmom nápis: Illustrissimus Dominus Comes Antonius Csaky cum sua Josepha Szunyogh Statuti 1793, tj. Najjasnejší gróf Anton Čáki so svojou Jozefou Suňogovou stanovili (venovali) roku 1793. Jozefa Suňogová bola dcérou posledného mužského potomka rodu Suňog, Jána Nepomuka, ktorý pôsobil ako radca kráľovskej miestodržiteľskej rady a kráľovský komorník, v roku 1751 bol napríklad splnomocnencom Márie Terézie pri prijímaní talianskeho kniežaťa Livia Odescalchiho medzi uhorské stavy. Jozefa sa cestou prenesenia dedičstva, resp. vyhlásením za mužského potomka stala dedičkou Budatínskeho panstva. Jej manželom bol gróf Anton II. Čáki a tak panstvo prešlo na Čákiovcov. Žila a zdržiavala sa na panstve Szendrő, kde v roku 1816 zomrela.
Na druhej strane zástavy je v červeno – zlatej kartuši s korunou na vrchu stvárnená Panna Mária s Jezuliatkom a ľaliovým kvetom, čo bol v tom čase pečatný symbol Kysuckého Nového Mesta. Na kartuši sa vľavo nachádza vyobrazený vrch Tábor (Mons Tabor), vpravo rieka Kysuca (Fluvius Kiszucza),
Kartuša je obkolesená tiež zlato-zeleným oválom so zlatým nápisom Sigillum Regio – Privilegiati Oppidi Kiszucza – Uyhely Anno 1336, čo znamená Pečať kráľovského privilegovaného mestečka Kysucké Nové Mesto roku 1336. Priestor medzi kartušami a nápismi na oboch stranách zástavy vypĺňa tmavomodré pozadie.

Zástava1detailmalá

Čo sa týka stvárnenia a nápisu ohľadom pečatného obrazu, nachádzame tu isté historické nezrovnalosti. Predovšetkým, ak bolo mesto kráľovské privilegované, nikdy sa neoznačovalo názvom oppidum ale civitas. Opiddum bol názov pre mestečko, resp. zemepanské mesto, teda nie kráľovské. Správny názov by tak mal byť Sigillum Regio – Privilegiati Civitatis Kiszucza – Uyhjey Anno 1336. Lenže, v roku 1336 sa mestečko nenazývalo Kysucké Nové Mesto. Jeho pôvodný názov bol Jačatín, Jesesin... ,v roku 1325 bolo premenované na Congesberg, čo sa však neujalo. Používal sa ďalej pôvodný názov a mestečko sa začalo nazývať Novým Mestom, Novým Mestečkom, príp. Novým Mestom pri Kysuci (Nova Civitas, Nova Civitas ad Kisucam, Ujhel). Názov Kyszucza Ujheli je mladší než 14. -16. storočie.
Taktiež, pečatný obraz, ktorý je tu vyobrazený, teda Panna Mária s Jezuliatkom, vznikol podľa Juraja Fojtíka (Mestské a obecné pečate trenčianskej župy, Bratislava 1974) až 17.-18.storočí. Takáto zachovaná nedatovaná pečať má v kruhopise: SIGILVM MAIVS OPPIDI VIHEL AD KISUCZAM (Väčšia pečať mestečka Nového Mesta -resp. Mestečka - pri Kysuci). Pôvodná pečať zo 14.storočia, ktorá by mohla niesť dátum vzniku rok 1336, mala v pečatnom obraze sv. Jakuba mladšieho, patróna súkenníkov. Sv. Jakub mal v pravej ruke štylizovaný kvet, v ľavej valchovný drúk zabalený do súkna. Na najstaršej pečati bol kruhopis SIGILLUM : DE: NOVA. CIVITATE (pečať z Nového Mesta).

Zástava2detailmalá

Viliam Galvánek datoval vznik pečatidla s obrazom Panny Márie do roku 1336 (Kysucké Nové mesto kedysi a dnes, 1965) zrejme práve na základe tejto mestskej zástavy. My sa však prikláňame k názoru J. Fojtíka, že vznik novej pečate s obrazom Panny Márie sa môže datovať najskôr do 17.storočia a že ide o nepochopenie starej predlohy rytcom, pretože obe figúry sú si na pečati veľmi podobné. Mohlo sa tak udiať už niekedy začiatkom, resp. v prvej polovici 17. storočia – ešte v roku 1613 sa v privilégiu Mateja II. mestečko nazýva Ujhel ad fluvium Kiszucza., v roku 1633 sa uvádza ako Nové Mesto pri Kysuci, teda názov mesta je rovnaký ako na nedatovanej pečati s obrazom Panny Márie. Pomenovanie mestečka Kyszucza – Ujheli sa zaužíval asi okolo polovice 17. storočia – máme ho doložený v privilégiu cisára Leopolda v roku 1666 ako Oppidium Kiszucza Ujhelly. Nové pečatidlo tak snáď vzniklo niekedy v období po požiari 1591, kedy takmer celé mesto vyhorelo. V kontrakte so zemepánom Mojžišom Suňogom v roku 1607 sa tiež pripomína, že obyvatelia mestečka mali isté privilégiá, zabezpečujúce im slobody, vydané Mojžišovými predchodcami, ako aj uhorskými kráľmi, ktoré sa však „na popol zmenili“, keď mestečko postihol pred niekoľkými rokmi zhubný požiar. Pri požiari mohlo zhorieť aj staré pečatidlo.


Zástavu spolu s ostatnými predmetmi z bývalej Pamätnej izby vrátanie odtlačkov oboch pečatidiel možno vidieť v expozícií „695 rokov – Cesta dejinami“ v Kaštieli Radoľa.


Mgr. Andrea Paráčová