Medzi významné akvizície Kysuckého múzea patria výtvarné diela. Výnimkou nie je ani olejomaľba na plátne od žilinského rodáka Viktora Krupca (01. 11. 1884 Žilina – 03. 10. 1965 Bratislava) s názvom Židovský obchodník Weichhertz. Obraz s mierami 805 mm výška x 603 mm dĺžka, získala do zbierok kúpou historička Mgr. Andrea Paráčová v roku 2007. Kysucké múzeum tak patrí k špičkovým pamäťovým inštitúciám, ktoré vo svojich fondoch uchovávajú i dielo nedoceneného autora.
Vertikálne orientovaný portrét zobrazuje muža v zrelom veku, asi šesťdesiatročného. Ide o obchodníka – pekára Weichhertza z Čadce, ktorý vlastnil pekáreň na Námestí slobody č. 30. Muž sedí na stoličke v uvoľnenej póze. Šľachovité ruky s výraznými žilami splývajú s operadlami stoličky. Je odetý do obleku hnedastej farby. Na bielej košeli kontrastuje výrazná farebná viazanka hrajúca žltými, zelenými, modrými a čiernymi farebnými odtieňmi. Celkovo ladí s oblekom, modrastým typom očí i fúzmi a vlasmi. Pozornosť upúta bližšie neidentifikovaná ozdoba pripevnená zlatou alebo mosadznou sponou o tretí gombík oblekovej vesty. Ozdoba má okrem očka v hornej časti, taktiež povrchové zlatisté dekoračné prvky. Tvár obdĺžnikového až štvorcového typu je v súvislosti s pravidlami tzv. zlatého rezu umiestnená v hornej tretine obrazu. Črty tváre sú mäkké, pery ihrajú skrytým úsmevom. Osobitným prvkom sú okrúhle okuliare s hnedým rámom sediace na výraznom nose. Pokojnú atmosféru daného momentu zvýrazňuje radiálna hra svetla na hnedom pozadí. Dielo je signované v pravom hornom rohu: Krupec März 1931. Sklon písma podpisu je vľavo, čo podľa grafologických pravidiel môže indikovať skôr introvertnú povahu autora obrazu.
Viktor Krupec bol všestranným umelcom, ktorý stvárnil široké spektrum výtvarných žánrov (dedinský motív, figurálna kompozícia, krajina, portrét, zátišie), pričom používal rôzne techniky (ceruza, olej, pastel, uhoľ...) a materiály (kartón, lepenka, papier, plátno). V Žiline bol vyhľadávaným portrétistom v miestnych rodinách a ako vidno na príklade opisovaného obrazu, viac portrétov mohol vytvoriť aj v Čadci, resp. na Kysuciach. Pochádzal zo široko rozvetvenej rodiny slovenských národovcov Krupcovcov. Jeho otec Albert bol obchodník so sklom a porcelánom, skôr praktický človek, ktorý nemal pre umenie pochopenie. Ako sám Viktor napísal, umelecké vlohy museli on i jeho súrodenci zdediť po citlivej matke. Možno aj pre nepochopenie z otcovej strany odišiel študovať na Vojenskú akadémiu do Viedne, kde neskôr našiel cestu k výtvarnému umeniu prostredníctvom štúdia na Akadémii výtvarných umení. Viktorova sestra hrala virtuózne na klavíri. Starší brat bol dokonca hercom v Hollywoode. Ďalší brat bol vynikajúcim kuchárom. Viktor s manželkou Máriou rod. Nekybovou, mali dve dcéry Kláru a Trudu. Do dejín výtvarného umenia sa Viktor Krupec „zapísal“ ako dokumentárny realista, usilujúci sa o technicky kvalitné a optimistické tlmočenie témy.
PhDr. Daniel Husárik
