Pohľadnica vznikla postupným vývojom a pretváraním korešpondenčného lístka, ktorý bol zavedený do predaja a poštového prevozu v rámci Rakúsko - Uhorska v roku 1869. Lístok bol žltej farby o rozmeroch 120x88 mm, na lícnej strane bola priamo natlačená známka v hodnote 2 grajciarov, spolu so štátnym znakom a nápisom Correspondenz- Karte. Verejnosťou bol korešpondenčný lístok prijatý veľmi pozitívne a len za prvé tri mesiace ich bolo na rakúsko - uhorských poštách predaných takmer 3 milióny. V nasledujúcich rokoch ich predaj dosiahol viac ako 1 miliardu a rozšíril sa aj do ostatných zemí. Postupne sa na ne začali tlačiť reklamy, kresby, podmienky pre vznik pohľadníc vrcholili v roku 1872, keď bolo zrušené nariadene, že súkromné osoby nemôžu tlačiť korešpondenčné lístky. Zlatý vek pohľadnicovej tvorby nastal po roku 1896. Na prelome storočí sa pohľadnica stala najrozšírenejšou listovou zásielkou všetkých pôšt. Využívala sa najmä v tých oblastiach, kde sa úradný korešpondenčný lístok nehodil - v milostnej korešpondencii, ku gratuláciám a vzájomným blahoprianiam, k pozdravom z návštev a ciest...
Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, má vo svojich zbierkach i takéto tzv. „žánrové“ pohľadnice – teda pozdravy k meninám, narodeninám, Veľkej noci, Vianociam, Novému roku i umelecké pohľadnice, medzi ktorými nechýba ani téma lásky.
Pohľadnica s evidenčným číslom H 9282 je orientovaná na výšku a na obrazovej strane má reprodukciu kresby akad. maliara Jana Weniga - v ozdobnom portáli s volútkami, rastlinným ornamentom a párom holúbkov je vyobrazený mladý pár. Dievčaťu v dlhých šatách a hanblivým výrazom v tvári sa zalieča mladík v tmavom kabáte. Pod tým sa nachádza verš českej piesne s notovou osnovou „Kdyby tys mi chtěla dát, co ti v očích blýská.“ Adresná strana je čistá, pohľadnica neprešla poštou.
Pohľadnicu vydalo nakladateľstvo F.J. Jedličku v Prahe, datovať ju môžeme do cca 30.tych -40.tych rokov 20.storočia. Autor kresby Jan Wenig (1910 – 1972) bol významný český umelec, ktorý sa venoval maľbe, kresbe i grafike a pôsobil ako pedagóg.
Druhá pohľadnica evidovaná pod číslom H 9269 je taktiež orientovaná na výšku a na obrazovej strane predstavuje reprodukciu diela španielskeho autora Juana Cardonu (1877 – 1958) „Medzi pomarančmi“ (Entre naranjos), kde pod pomarančovníkom stojí muž v klobúku, obleku a farebnom pásikavom ponče, opierajúci sa o konár stromu a možno sa zalieča, možno lichotí alebo flirtuje so ženou s kvetom v tmavých vlasoch, oblečenej do svetlých šiat s červenozelenými kvetmi a vejárom v ruke. Adresná strana je taktiež čistá - pohľadnica neprešla poštou. Vydaná bola v Barcelone v edícií Víťazstvo.
Juan Cardona bol španielsky maliar, ktorý študoval na Kráľovskej akadémií výtvarných umení Saint-Ferdinand v Madride, vystavoval od roku 1895, ilustroval mnohé časopisy, neskôr sa usadil v Paríži. Od tohto autora máme aj pohľadnicu „Predavačka pomarančov.“
Pohľadnice sa do múzea dostali v roku 2007 od pána Karola Masnicu z Kysuckého Nového Mesta, známeho zberateľa a milovníka starožitností, ktorý usporadúval aj starožitnícke burzy a aukcie v bývalom mlyne v Radoli, neskoršie v žilinskom Ingeu.
Predstavené zbierkové predmety boli súčasťou zbierky, ktorú tvorilo takmer štyristo kusov pohľadníc s vianočnou, veľkonočnou, narodeninovou a meninovou tematikou, a taktiež umenia – reprodukcií umeleckých diel mnohých významných domácich i svetových autorov. Pohľadnice sú datované od začiatku 20. storočia až do 50.tych – 70.tych rokov, sú najmä československej proveniencie, ale nájdu sa aj kúsky z Maďarska, Nemecka., Poľska, Srbska, Talianska či ZSSR. Z vydavateľstiev sú zastúpene Orbis, Minerva, Václav Krátkoruký Královské Vinohrady (VKVK), Jindřich Plichta Praha, Komenský, Lumen, Osveta Martin, Družstevní práce, Pravda, Pressfoto, Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, Slovenský fond výtvarných umení atď.
Mgr. Andrea Paráčová
