1. Kraslice oblepené sitinou

S Veľkou nocou neoddeliteľne súvisia zvyky, z ktorých k typickým patrí aj dávanie ozdobených vajíčok mládencom za polievanie a vyšibanie dievčat.

Vajíčko bolo od pradávna symbolom plodnosti, znovuzrodenia, života, bohatstva, príchodu jari a jeho škrupina symbolizovala pocit bezpečia. Biela farba bola u našich predkov farbou smútočnou, preto sa začalo vajce oživovať farbami, aby sa prebudilo. Pôvodne ho namáčali do červenej farby – farby krvi a života. Silu vajíčka umocňovali ešte symbolmi, z ktorých sa vyvinuli rôzne ornamenty. Výzdoba znásobovala jeho magické účinky, čo sa stalo základom zdobenia vajec, ktoré dodnes patria k jedným z najstarších a esteticky najpôsobivejších umeleckých prejavov ľudovej kultúry.

5
Jednou z tradičných techník zdobenia vajíčok na Kysuciach je ich oblepovanie sitinou - dužinou z močiarnej trávy s latinským názvom Juncus L. Za zakladateľku tradície tejto techniky na horných Kysuciach sa považuje učiteľka a známa krasličiarka Mária Mačáková (narodená v roku 1906), ktorá v 40. rokoch 20. storočia v škole v Klokočove–Kline začala organizovať kurzy zdobenia kraslíc sitinou. Od nej sa zhotovovať „sitinové kraslice“ naučila Veronika Šipulová z Klokočova – Hlavíc (1923 – 2015), najznámejšia kysucká krasličiarka. V roku 2003 bola do zbierok Kysuckého múzea získaná jej kraslica, oblepená sitinou, ktorú autorka nazvala „Najsvätejšie srdce Panny Márie.“

7 .E 09459 Najsv. Srdce P. Márie
Centrálny motív kraslice tvorí veľké červené srdce pokryté malými farebnými kvetmi z priečne rezanej sitiny. Rovnaké kvety, doplnené zelenými listami,sú umiestnené aj nad srdcom. Zvyšnú plochu pokrýva biela sitina, cez ktorej stred ide zvlnený, žlto a červeno olemovaný biely pás s drobnými farebnými kvietkami po stranách. Sitina pokrýva celú plochu vajíčka a nalepená je cestíčkom z hladkej múky a vody. Kraslica bola zhotovená v roku 2002. Jej výška je 61 mm a maximálny priemer 51 mm.
V rokoch 1985 – 2003 bolo získaných od Veroniky Šipulovej do zbierok Kysuckého múzea celkovo 39 kraslíc, na ktorých dominujú rastlinné a geometrické vzory, najmä vlnovky a špirály, ktoré sú jej typickým poznávacím znakom. Z bielej alebo zafarbenej sitiny vytvorila aj zoomorfné motívy (húsky, zajace, vtáčiky a kačičky). Kraslice Veroniky Šipulovej patria k najkrajším zbierkovým predmetom fondu Etnografia 1 - Zvykoslovie.

2. Kraslice oblepené sitinou

PhDr. Alojz Kontrik
Kysucké múzeum