Unikátne odborné pracovisko vzniklo v roku 1998 s cieľom dokumentovať predovšetkým bohatú históriu úzkokoľajných lesných železníc na Slovensku. Tieto dopravné koridory vznikali na našom území od začiatku 20. storočia s cieľom prepravovať drevo z menej dostupných horských oblasti, kde by výstavba klasickej železnice so štandardným rozchodom bola značne problematická či mimoriadne nákladná. Lesné železnice, ktorých bolo v minulosti na Slovensku v prevádzke vyše dvoch desiatok, slúžili dlhé desaťročia, až do 60. rokov, keď museli postupne ustúpiť iným formám prepravy reprezentovaným prevažne automobilovou dopravou.

Práve na túto súčasť našej histórie sa zameriava činnosť Dokumentačného centra lesných železníc na Slovensku. Vo svojich fondoch uschováva rozličné materiály, prevažne však písomnosti k histórii viacerých lesných železníc prevádzkovaných v minulosti na území Slovenska. Veľká časť materiálov, z ktorých mnohé zároveň patria k predmetom zbierkového fondu Kysuckého múzea, sa vzťahuje k histórii Kysucko-oravskej lesnej železnice, popri tom sú tu však i materiály k tratiam akými boli napríklad Čiernohronská železnica, Považská lesná železnica, Vígľašská železnica, železnica Topoľčianky a ďalšie.
Okrem písomností zahŕňajúcich najmä dekréty, osvedčenia, zápisnice, technické správy, ako aj niektoré ďalšie pramene písomného rázu či typové výkresy, sú vo fondoch dokumentačného centra zastúpené i fotografické materiály a práve z tejto kategórie pochádza i aktuálny predmet mesiaca. Predstaveným predmetom je fotoalbum z výstavby spojovacieho úseku medzi Kysuckou a Oravskou lesnou železnicou. Album vznikol zrejme v druhej polovici 20. rokov pri príležitosti významnej udalosti – vybudovania spomínaného spojovacieho úseku. Iniciátorom výstavby koridoru bol v polovici 20. rokov minulého storočia Oravský komposesorát vlastniaci Oravskú lesnú železnicu, so zámerom získať napojenie na Košicko-bohumínsku železnicu umožňujúcu najvýhodnejší export drevárskej produkcie.
Spojovaciu trať postavili v priebehu roku 1926 medzi koncovými úsekmi Kysuckej a Oravskej lesnej železnice – obcou Erdútka (dnes Oravská Lesná) a dolinou Chmúra v Novej Bystrici-Vychylovke. V danej dobe išlo o zaujímavý, no náročný technický projekt. Na pomerne krátkom úseku (vzdialenosť medzi obidvomi východiskovými bodmi dosahovala vzdušnou čiarou asi len 1500 km, no kvôli členitému terénu trať mala takmer trojnásobnú dĺžku) bolo potrebné prekonávať prevýšenie 217 m.
S výzvou si stavitelia napokon poradili a výsledkom bolo unikátne technické riešenie. Projektant na prekonanie terénnej prekážky zvolil menej častý, no o to unikátnejší spôsob. Vysoké prevýšenie na krátkom úseku prekonal pomocou troch vložených hrotových úvratí. K hlavným výhodám uvedeného technického riešenia patrila finančná nenáročnosť spojená s vysokou efektivitou.

Spojením spomínaných dvoch pôvodne samostatných tratí do jedného celku vznikol nový dopravný koridor Kysucko-oravská lesná železnica predstavujúca najdlhšiu úzkokoľajnú lesnú železnicu na Slovensku. Spoločne s viacerými odbočkami merala celkovo približne 112 km. V prevádzke bola až do roku 1971, keď dopravu definitívne ukončili.
Práve spomenutý významný moment, akým bolo vybudovanie spojovacieho úseku Erdútka – Chmúra dokumentuje predstavený fotoalbumu. Fotoalbum vznikol pravdepodobne krátko po výstavbe spojnice v roku 1926, ako spomienka a zároveň dokumentačný výstup prepojenia lesných železníc do nového dopravného koridoru. Fotoalbum, ktorý je súčasťou zbierkového fondu Kysuckého múzea História s číslom H 532 vyhotovili previazaním niekoľkých podkladových listov zo sivého lepenkového papiera, na ktoré bolo nalepených celkovo 10 fotografií. Titulnú stranu tvorí jednoduchý podkladový list s pôvodným nápisom Lesní dráha Erdútka – N. Bystrica. Vyššie, pod horným okrajom, je otlačok pečiatky Dopravného archívu s evidenčným číslom č. 93 87947. Album takto označili dodatočne, keď prešiel do fondov príslušného archívu.
Prvé dve fotografie predstavujú mapy. Na prvej je vyobrazená lokalizácia Kysucko-oravskej lesnej železnice, aj s čerstvo postaveným spojovacím koridorom, v rámci železničnej siete západnej časti Slovenska. Druhá snímka zachytáva situačný plán spojovacej trate Erdútka – dolina Chmúra s podrobným nákresom obsahujúci i rozličné technické údaje. Ďalej nasleduje 8 fotografií dokumentujúcich výstavbu koridoru doslova z hora až na dol. Na prvej snímke z tejto kategórie je totiž vyobrazená výstavba v sedle Beskyd, ktorá predstavovala (z oravskej strany) počiatočný a vrcholový bod spojovacieho úseku. Nasledujúce snímky dokumentujú výstavbu trate na ďalších miestach, skúšobné jazdy vlakov, budovanie infraštruktúry a ďalšie námety. Jedna z fotografií napríklad zachytáva výstavbu alebo už vybudované serpentíny spojovacieho koridoru tiahnuce sa do vrchu cez sedlo Beskyd. Na poslednej fotografii vidieť výstavbu spojovacej trate v doline Chmúra – prestavujúcej spodný a koncový bod spojovacieho úseku, v ktorom sa napájal na pôvodnú trať Kysuckej lesnej železnice.

Predstavený fotoalbum i napriek tomu, že neobsahuje významnejšie textové poznatky, má pre výskum a prezentáciu histórie lesných železníc – v tomto prípade samozrejme Kysucko-oravskej lesnej železnice značný význam.
Zo zachovaných fotografií môžeme vyčítať celý rad poznatkov. Napríklad o dobovom spôsobe výstavby úzkokoľajných tratí, použitých stavebných technológiách, materiáloch, konštrukciách a podobne. Tieto poznatky sú nepochybne zaujímavé a dobre uplatniteľné napríklad pri rekonštrukčných prácach či pri prezentácií a propagácii tohto dopravného koridoru.

Mgr. Martin Turóci, PhD.
Kysucké múzeum