Skúmaným objektom bol dom č. p. 16 na Belanského ulici, ktorý má byť prestavaný na polyfunkčný dom, a pri tej príležitosti bolo treba dohliadať na stavebné práce, či sa pri bagrovaní základov novej stavby nenarazí na staršiu zástavbu. Z domu dnes zostala už len uličná fasáda, všetko ostatné bolo zbúrané.

Zaujímalo ma, čo to bol za dom, kedy vznikol a podobne. Zachované murivo bolo postavené z moderných tehál, bolo teda zrejmé, že dom vznikol až po veľkom požiari v roku 1904. Aj starší pamiatkarsky materiál o inventarizácii pamiatkovej zóny v Kysuckom Novom Meste datuje vznik stavby do prvých desaťročí 20. storočia, s tým, že objekt nie je podpivničený. Po zbúraní časti domu sa však ukázalo, že dom pivnicu mal, nachádzala sa na západnej strane parcely a podľa pamätníkov v nej pred časom boli verejné záchody.

Dom bol postavený pre obchodné účely, obchod zaberal nárožnú miestnosť s dvoma oknami do Belanského ulice a jedným rozšíreným oknom, ktoré slúžilo zrejme ako výklad, orientovaným do námestia. V časti smerom na námestie sa nachádzala obytná časť domu s piatimi oknami a samostatným vstupom. Okná majú profilované otvory s trojuholníkovými frontónmi, vstupný portál je lemovaný kanelovanými pilastrami. Priečelie bolo vytvorené v duchu novorenesancie a podmienkou dnešnej prestavby bolo zachovať ho v pôvodnej podobe. V dvore, oddelenom od ulice vysokým múrom, boli pôvodne sklady pre potreby obchodnej prevádzky.

Pri archeologickom výskume sme narazili na časť staršieho domu so základmi z kameňov spájaných ílom, nadzemná časť bola drevená. Tento dom zhorel pri požiari v roku 1904, pri výskume sme zistili pomerne výraznú popolovitú vrstvu aj s kusmi drevených trámov. Výplň objektu tvorilo aj značné množstvo rozbitých keramických nádob, vlastne len hrncov, početné klince a tiež keramická fajka vyrobená firmou Stiasny a synovia v Kremnici v druhej polovici 19. storočia. K datovaniu vrstvy prispela aj drobná minca z roku 1881. Zvyšky staršej zástavby sme na parcele nenašli, napriek tomu, že výkopy siahali až do hĺbky cca 3,5 m. Hoci je to vzhľadom na polohu parcely priamo na námestí a Belanského ulici prekvapivé, na tomto mieste v minulosti pravdepodobne stávali len drevené domy, nanajvýš s kamennou podmurovkou.

Majiteľkou domu bola na konci 19. storočia Mária Čelková, manželka Pavla Ďuranu. Manželia mali spolu 13 detí, po matkinej smrti rodičovský majetok dedili Karol, Adalbert, Valér, Adéla a Štefánia. Skúmaný dom pripadol dcére Štefánii. Kedy bol postavený nový murovaný dom nie je známe, no stalo sa tak ešte pred rokom 1918, keďže je zachytený už na pohľadniciach z čias monarchie. Štefánia dom zrejme neskôr predala, v roku 1930 mal dvoch vlastníkov, ktorí v ňom žili so svojimi rodinami.

Mgr. Danka Majerčíková,

Kysucké múzeum