Nová Bystrica, Vychylovka, 2. máj 2026. Kysuce, malebný lesnatý región na severozápade Slovenska, sa môže pýšiť krásnymi miestami na turistiku, bohatou históriou a svojskými tradíciami. Toto všetko dáva regiónu nezameniteľný charakter. Avšak život v drsnej prírode bol v minulosti mimoriadne ťažký. Dlhé zimy a krátke leto poskytovali miestnym obyvateľom len veľmi krátky čas na zabezpečenie základných potravín. Kysuce postihovali v minulosti početné neúrody a následné hladomory, epidémie, živelné pohromy či nedostatok pracovných príležitostí mimo poľnohospodárstva. Práve v týchto ťažkých podmienkach obyvateľom poskytovala útechu viera, ktorá je v regióne stále živá a je súčasťou duchovného života predkov. Dnes je už situácia samozrejme iná ako kedysi, ale región je známy udržiavaním tradícií a ľudových zvykov.

Kysuce sú známe aj vďaka národopisnej expozícii Múzea kysuckej dediny. Prípravy na jeho vznik začali krátko po vzniku Kysuckého múzea a základný kameň tejto expozície bol položený 11. 10. 1974. Prioritná bola záchrana najcennejších pamiatok ľudovej architektúry z obcí Riečnica a Harvelka, ktoré mali zaniknúť z dôvodu výstavby vodnej nádrže Nová Bystrica. Do roku 1981, kedy bola sprístupnená prvá časť expozície, sa vybudovalo 22 z celkove plánovaných 69 objektov expozície múzea v prírode. Národopisná expozícia sa usiluje o rekonštrukciu sídelnej krajiny a životného prostredia, s prezentáciou ľudovej architektúry a spôsobu života i kultúry ľudu na Kysuciach v druhej polovici 19. storočia a prvej polovici 20. storočia.

Kysucké múzeum v roku 2026 oslavuje 45. výročie prevádzky Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke. Súčasťou expozície v prírode je aj Kaplnka Ružencovej Panny Márie, ktorá tu bola prevezená z neďalekej obce Zborov nad Bystricou. Na pôvodnom i novom mieste poslúžila ako zaujímavá kulisa viacerým, dnes už klasickým a oceňovaným filmom.

Barokovo-klasicistický objekt bol postavený v prvej polovici 19. storočia domácimi stavebníkmi. Skladá sa z dvoch častí: lode a veže. Pre kaplnku je charakteristická menšia výšková a pôdorysná nepravidelnosť, daná dobou výstavby a najmä neškolenosťou stavebníkov. Údaj z obecnej kroniky kladie jej výstavbu do rokov 1851 – 1854. Prvý zápis o kaplnke ako o filiálnom kostolíku farnosti v Krásne nad Kysucou je však až z roku 1901. Vo vnútri kaplnky je stropná maľba od neznámeho autora. Na oltári sú umiestnené dve drevené plastiky sv. Jána Nepomuckého a sv. Antona Paduánskeho. Plastiky pochádzajúce z konca 18. storočia boli do objektu umiestnené sekundárne. Empírový charakter oltára predpokladá jeho zhotovenie v prvom desaťročí 19. storočia. Objekt je aj naďalej počas významných dní využívaný na katolícke bohoslužby. Nakoľko z dostupných historických údajov a prameňov nie je známe, či bola niekedy požehnaná, alebo vysvätená, z iniciatívy etnológa Kysuckého múzea Mareka Sobolu prinieslo príležitosť k tejto udalosti jubilejné, 45. otvorenie letnej sezóny.  

Jeho Excelencia Nicola Girasoli, apoštolský nuncius na Slovensku a doyen diplomatického zboru akreditovaného v Slovenskej republike v septembri 2024 ako vôbec prvý diplomat Svätého stolca navštívil vychylovský skanzen. Práve táto návšteva prináša dnes ovocie v podobe požehnania Kaplnky Ružencovej Panny Márie v areáli múzea. Apoštolský nuncius z titulu svojej diplomatickej pozície spravidla nepožehnáva religiózne objekty v krajine, v ktorej reprezentuje Svätého Otca, preto je udelenie tejto výnimky mimoriadnou udalosťou pre celý región. Objekt už navždy zostane spojený s jeho menom.

Okrem doyena diplomatického zboru sa slávnosti zúčastnili Mons. Pavol Talapka, diplomat Svätého stolca, Štefan Žídek, kancelár Žilinskej diecézy spolu s hovorcom Zdenom Pupíkom, ďalej Ján Bittšanský, spolupracovník Apoštolskej nunciatúry v Slovenskej republike, dekan Dekanátu Krásno nad Kysucou či správca Farnosti Zborov nad Bystricou, kde kedysi kaplnka stála. Na podujatí mala príhovor predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja, Erika Jurinová, ako aj riaditeľka Kysuckého múzea Helena Kotvasová. Výnimočnosť podujatia a jeho slávnostný priebeh zvýraznila účasť viacerých mimoriadnych a splnomocnených veľvyslancov a diplomatov akreditovaných v Slovenskej republike z Chorvátska, Severného Macedónska, Českej republiky, Albánska a Španielska, ako aj starostovia Zborova nad Bystricou a Novej Bystrice.

Na pozvanie slovinského veľvyslanca sa podujatia zúčastnili aj vojaci z mechanizovanej brigády Slovinských ozbrojených síl, nakoľko po požehnaní bola oproti kaplnke vysadená „Lipa dvoch biskupov“. Tento strom slovinsko-slovenského priateľstva bol symbolicky vysadený do kvetináča počas výstavy Slovinsko – Slovenská dimenzia v Kysuckom múzeu, nad ktorou prevzali spoločnú záštitu Jeho Excelencia Mons. Tomáš Galis, žilinský biskup spolu s Mons. Jurijom Bizjakom, emeritným biskupom Koperskej diecézy. Korene stromu okrem oboch biskupov posypali veľvyslanci Indonézie, Japonska, Rumunska, Slovinska a diplomati Slovenska a Svätého Stolca. Dnes ho do kysuckej pôdy spolu s apoštolským nunciom vysadili prítomní diplomati a predstavitelia cirkevného a spoločenského života. Strom sa tak stal prvým stromom Arboréta Sv. Huberta, ktoré sortimentom domácich drevín rozšíri expozíciu Múzea kysuckej dediny. Jeho Excelencia Nicola Girasoli tiež požehnal základný kameň arboréta, ktorý pochádza zo základov zaniknutého cholvárku, letného pastierskeho obydlia s maštaľou, aké boli v minulosti hojne rozšírené nielen na Kysuciach. Dnešné podujatie je príkladom spájania diplomacie, kultúry, tradícií a náboženstva, aké nemá na Slovensku obdobu.

Mgr. Ing. Marek Sobola, PhD.
etnológ Kysuckého múzea

Autor fotografií: Mgr. Štefan Strýček