Prechádzate okolo nich denne. Kamenné kríže pri kostole, sochy Panny Márie na rázcestiach či svätci ukrytí v lipových alejach. Tieto pamiatky nie sú anonymné. Vytvorili ich ruky dvoch majstrov – Jána a Jozefa Kuricovcov.
Patria k najstarším známym kysuckým ľudovým sochárom, pričom rozsah ich zachovaného diela je impozantný. Sochy tesali predovšetkým z pieskovca, kde preferovali hlavne kamene z lomu v starobystrickej doline Senkov. Aj vďaka faktu, že sme ich mená len prednedávnom doslova vylovili z prachu histórie, vieme toho o nich stále pomerne málo. Viac informácií bezpochyby v budúcnosti prinesie podrobnejší výskum.
Ján Kuric
Ján Kuric pochádzal z obce Stará Bystrica, avšak istú časť života prežil na Klubine. Čo sa týka jeho narodenia je problematickým fakt, že počas svojho života mal v Starej Bystrici menovca a je pomerne ťažké určiť, ktorý z nich bol naším Jánom, sochárom. Jeden totiž zomrel 6. novembra roku 1827 ako 59 ročný a druhý 29. septembra roku 1831 ako 55 ročný. Druhý menovaný pochádzal priamo zo Starej Bystrice a dalo by sa teda predpokladať, že bol práve on sochárom.
Ján sa počas svojej mladosti vyučil za tesára, respektíve možno priamo študoval u nejakého sochárskeho majstra. Na Tepličianskom panstve po návrate pôsobil ako tesár, ale začal sa venovať aj sochárskemu remeslu. Jeho prvým známym dielom je súsošie pred kostolom vo Višňovom pri Žiline. Súsošie zhotovil na konci 18. storočia. Je to Kalvária s kamenným krížom uprostred a plastikami sv. Jána ev. a Panny Márie po stranách. Zhotovil ju na návrh nitrianskeho sochára Bartolomeja Minicha, ktorý eventuálne mohol byť spomínaným Jánovým učiteľom
Jozef Kuric
Jozef Kuric sa narodil Jánovi Kuricovi a Kataríne Baníkovej 8. júla 1801. Remeslo študoval od detstva u svojho otca. V dospelosti sa potom rovnako ako on venoval tesárstvu a popri tom zhotovoval sochy. Prvé samostatné Jozefove sochy pôsobia jednoduchšie a pri jeho diele je poznať postupné napredovanie v sochárskom umení. Vďaka obecným účtom obcí z Bystrickej doliny je jeho dielo zmapovateľné podrobnejšie ako dielo jeho otca Jána. V roku 1830 dostal zaplatené za truhlu pre dlhoročného starobystrického rechtora Jána Pažitného, ktorý zomrel ako 74-ročný.
Viac o týchto zabudnutých sochárskych majstroch sa dozviete vo videu.
