Sezóna v pôvabnej doline Chmúra v Múzeu kysuckej dediny a Historickej lesnej úvraťovej železnice vo Vychylovke ohlásila koniec. Po polročnej prevádzkovej činnosti týchto dvoch expozícií Kysuckého múzea v Čadci sa ich brány opäť na pol roka uzatvoria. Národopisnú expozíciu v prírode prezentujúcu kopaničiarsky spôsob osídlenia charakteristický pre kysucký región, skanzen, navštívilo 25 861 návštevníkov. No nie sú to len objekty ľudovej architektúry, ktoré lákajú návštevníkov. S veľkým záujmom sa stretávajú víkendové folklórne programy, na ktorých svoju spevácku, tanečnú i hereckú tvorbu prezentujú najrôznejšie ľudové hudby, folklórne skupiny a súbory. Spomedzi celkovo naplánovaných a aj uskutočnených 29 kultúrnych podujatí mali najväčší úspech Ospievané Beskydy a Pozdrav od susedov. Svojich nadšencov má i Ovčiarska nedeľa, ktorá prilákala množstvo labužníkov obľubujúcich bryndzové halušky, korbáčiky ale i tradičné kapustníky. Svoje stabilné miesto u návštevníkov má aj Kuchyňa starých materí, kosecká súťaž Na kysuckých lúkach, ktorá v tomto roku privítala i medzinárodných účastníkov. Vďaka projektovej činnosti a finančnej podpore zriaďovateľa múzea, Žilinského samosprávneho kraja, sa mohli uskutočniť podujatia s rôznym zameraním - Drôtovaná a medová krása vytvorila deťom priestor na kurz drôtovania, pečenia a zdobenia medovníkov, Po stopách gastronómie a Kuchyňa starých materí ulahodila maškrtníkom. Múzeum neobišlo ani najmenších. V podujatiach Detská olympiáda, Deň detí, Skanzen deťom – deti v prírode, Maškariáda a Šarkaniáda pozostávajúce z oslavy Medzinárodného dňa detí, súťažných disciplín, detských hier, v Múzeu kysuckej dediny absolvovali nielen deti zo Slovenska, ale i z poľských obcí. Nedeľné programy s rozmanitou tematikou približujú tradičné pracovné úkony a zvykoslovia na dedinách. Návštevníci sa dozvedeli, ako sa v minulosti pralo na potoku, aké veselosti sa tradujú pri stavaní a váľaní mája, aké úkony sa robievali na Svätého Jána či pri žehnaní ozimín. Počas nedeľných programov sa predviedli i ľudoví výrobcovia prezentujúci drotárstvo, čipkárstvo, medovnikárstvo, kováčstvo, keramikárstvo, včelárstvo, zvonárstvo, výrobky z dreva i prútia a mnoho iných. Skanzen podporil finančnými prostriedkami Žilinský samosprávny kraj i pri rekonštrukcii strešných krytín v usadlosti Do Potoka a pri vybudovaní nového detského miniihriska. „Žilinskému samosprávnemu kraju sa pre Kysucké múzeum v Čadci podarilo získať hneď dve veľké investície vo výške  takmer jedného milióna EUR, čo je obrovským úspechom a zveľadením hodnoty múzea,“ zdôraznil riaditeľ Úradu ŽSK Pavol Holeštiak. Vďaka financiám si tak v roku 2012, kedy dôjde k prepojeniu trate železnice s Oravskou lesnou železnicou, budú môcť návštevníci vychutnať oveľa dlhšiu jazdu vláčikom až k susedom, na Oravu.

Historická lesná úvraťová železnica patrí so svojím úvraťovým systémom k jedinečným atrakciám. V minulosti slúžila na prepravu dreva, dnes je jej funkcia prezentačná s možnosťou prevážania návštevníkov v historických vozňoch ťahanými lokomotívami. Počas tohtoročnej sezóny previezla 30 087 návštevníkov. Svojou jedinečnosťou bola v roku 1991 vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku Slovenskej republiky. Prvá jazda parnou lokomotívou sa uskutočnila 1. mája v rámci programu Brány depa sa otvárajú. V mesiaci lásky bol jeden deň venovaný aj železničke – Deň železnice. Počas celej nedele boli návštevníci oboznamovaní so súčasnou i minulou funkciou železničky. Posledná októbrová nedeľa, 31.10. priniesla program Vyhasínanie v peci. Príroda je nevyspytateľná a podpísala sa i pod nepríjemnú udalosť na prelome augusta a septembra. „Aj tohto roku nás nemilo prekvapilo nevyspytateľné počasie. Prívalové dažde z 31.augusta na 1. septembra neveštili nič dobré. Došlo k zosuvu pôdy v úvraťovej časti železnice v km 3,6 a zasypalo trať až na km 3.2. Časť železničky ostala pod nánosom bahna, hliny, stromov. Napriek tomu železnička fungovala na skrátenom úseku a veľmi rýchlo bola spojazdnená aj zavalená časť železnice vďaka zamestnancom múzea a pracovníkom Štátnych lesov SR, ktorí na odstraňovanie zosuvu zapožičali ťažkú techniku, čo bola dobrá správa pre návštevníkov a nadšencov železničky,“ dodala vedúca Historickej lesnej úvraťovej železnice a Múzea kysuckej dediny Janka Berešová.