- Kysucké múzeum signatárom podpory kampanológie na Slovensku
- zvonárstvo navrhnuté ako súčasť nehmotného národného dedičstva
Tlačová správa Kysuckého múzea v Čadci
Čadca 28.3.2011
Čadca 28.3.2011
Zvony slúžia vo viacerých kultúrach sveta ako najstaršie hudobné a súčasne aj obradné nástroje, ktorých rozšírenie v Európe priamo súviselo so šírením kresťanstva. Ako osobitný fenomén kultúry sa stali súčasťou, „zvukovým sprievodcom“ aj nášho každodenného života. Patria k duchovnému a kultúrnemu dedičstvu každého národa, oznamujúce od vekov tiež čas, príchod vzácnych hostí i ohlasujúce nebezpečenstvo, požiar, povodeň, zaháňajúce búrky, víchrice.
Kysucké múzeum v Čadci sa nedávno ako jedno z ôsmych slovenských múzeí stalo signatárom podpory projektu známeho kampanológa Juraja Gembického k vyhláseniu tradičného ručného zvonenia a funkcie zvonárov ako slovenského nehmotného národného dedičstva. Podľa jeho skúsenosti z mnohoročnej praxe je viac ako potrebné venovať sa výskumu a údržbe historických zvonov, práve tak ako aj podpore tradičného ručného zvonenia. Tradičné zvonárstvo sa podľa jeho slov nachádza vo veľkom a radikálnom ohrození vďaka početným elektrifikáciám našich historických zvonov, s čím súvisí odstraňovanie pôvodných zvonových hláv, sŕdc a iného príslušenstva zvonov, ale aj vďaka prelievaniu, zanedbávaniu či krádežiam zvonov a vymieraniu zvonárov. Ideálne a najšetrnejšie voči zvonu je jednoznačne ručné zvonenie, zabezpečené skúseným zvonárom, ktoré umožňuje citlivo prispôsobovať kyv zvonu pri zvonení, dosiahnuť optimálne vyznenie zvuku, včas rozpoznať možnú závadu a zabrániť prípadným vážnejším škodám v budúcnosti.
„V prípadoch, v ktorých vlastník hodlá historický zvon s príslušenstvom naďalej funkčne používať, z hľadiska ochrany a zachovania jeho pamiatkových hodnôt je nanajvýš žiaduce, aby takýto zvon bol v prípade ďalšieho používania ponechaný na ručný pohon pre ručné zvonenie, a to vzhľadom k jeho veku, pamiatkovej i historickej hodnote,“ hovorí J. Gembický, ktorý pôsobí ako historik a odborný radca na úseku ochrany pamiatkového fondu na Krajskom pamiatkovom úrade v Košiciach.
„Kysuce sú z pohľadu systematického výskumu a ochrany zvonov a tradície zvonárstva zatiaľ bielym miestom na mape Slovenska, čo však nie je iba príklad nášho regiónu,“ dodáva riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci Miloš Jesenský, ktorý s odbornými pracovníkmi plne podporuje projekt J. Gembického. „Vzhľadom k výskytu vzácnych zvonov je potrebné obrátiť sa na odbornú, ale aj širokú kultúrnu verejnosť v úsilí o poznávanie a ochranu týchto jedinečných pamiatok duchovných, ako aj umelecko-historických dejín na Kysuciach.“
Kysucké múzeum v Čadci sa nedávno ako jedno z ôsmych slovenských múzeí stalo signatárom podpory projektu známeho kampanológa Juraja Gembického k vyhláseniu tradičného ručného zvonenia a funkcie zvonárov ako slovenského nehmotného národného dedičstva. Podľa jeho skúsenosti z mnohoročnej praxe je viac ako potrebné venovať sa výskumu a údržbe historických zvonov, práve tak ako aj podpore tradičného ručného zvonenia. Tradičné zvonárstvo sa podľa jeho slov nachádza vo veľkom a radikálnom ohrození vďaka početným elektrifikáciám našich historických zvonov, s čím súvisí odstraňovanie pôvodných zvonových hláv, sŕdc a iného príslušenstva zvonov, ale aj vďaka prelievaniu, zanedbávaniu či krádežiam zvonov a vymieraniu zvonárov. Ideálne a najšetrnejšie voči zvonu je jednoznačne ručné zvonenie, zabezpečené skúseným zvonárom, ktoré umožňuje citlivo prispôsobovať kyv zvonu pri zvonení, dosiahnuť optimálne vyznenie zvuku, včas rozpoznať možnú závadu a zabrániť prípadným vážnejším škodám v budúcnosti.
„V prípadoch, v ktorých vlastník hodlá historický zvon s príslušenstvom naďalej funkčne používať, z hľadiska ochrany a zachovania jeho pamiatkových hodnôt je nanajvýš žiaduce, aby takýto zvon bol v prípade ďalšieho používania ponechaný na ručný pohon pre ručné zvonenie, a to vzhľadom k jeho veku, pamiatkovej i historickej hodnote,“ hovorí J. Gembický, ktorý pôsobí ako historik a odborný radca na úseku ochrany pamiatkového fondu na Krajskom pamiatkovom úrade v Košiciach.
„Kysuce sú z pohľadu systematického výskumu a ochrany zvonov a tradície zvonárstva zatiaľ bielym miestom na mape Slovenska, čo však nie je iba príklad nášho regiónu,“ dodáva riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci Miloš Jesenský, ktorý s odbornými pracovníkmi plne podporuje projekt J. Gembického. „Vzhľadom k výskytu vzácnych zvonov je potrebné obrátiť sa na odbornú, ale aj širokú kultúrnu verejnosť v úsilí o poznávanie a ochranu týchto jedinečných pamiatok duchovných, ako aj umelecko-historických dejín na Kysuciach.“
Mgr. Martin Turóci
Kysucké múzeum v Čadci
Kysucké múzeum v Čadci


