Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke (ďalej  HLÚŽ) je jednou z expozícií v prírode Kysuckého múzea v Čadci, ktoré každoročne priláka niekoľko desaťtisíc návštevníkov. V roku 2012  odviezla táto kultúrna pamiatka úctyhodných 40-tisíc záujemcov.

            Štvrtok 23. máj 2013 sa zapíše do kroniky  národnej kultúrnej pamiatky  - HLÚŽ.  V stanici Skanzen Múzea kysuckej dediny Nová Bystrica – Vychylovka už od obeda pobehovali rušňovodiči, zamestnanci a vedúca správy Janka Berešová, ktorí  netrpezlivo očakávali príchod veľkého ťahača, na ktorom sa vynímala  nablýskaná parná lokomotíva U.34.  Veľký zážitok zažili aj občania bystrickej doliny a návštevníci, ktorí sa  práve nachádzali v priestoroch skanzenu. Mali možnosť  zúčastniť sa  veľkého divadla - skladania   9 - tonovej parnej lokomotívy na koľajnice, ktorú doviezli po generálnej oprave z Vrútok. Veď po dlhých štyroch rokoch vďaka Žilinskému samosprávnemu kraju budú mať možnosť návštevníci a zanietenci železníc sa opäť zviesť vo vyhliadkovom vagóniku ťahaným parnou lokomotívou U. 34 /1909/, ktorá je staršou sestrou U.45/ 1916/.

            Históriu a technické údaje  parných mašín ozrejmila Janka Berešová: „Obidve lokomotívy boli vyrobené v Maďarských strojárňach MÁV a preto  majú  aj názvy „Malá a Veľká Maďarka“. U.34  patrí medzi najstaršie funkčné  lokomotívy na Slovensku. Pôvodne zvážala drevo na Čiernom Balogu.

V roku 1975 ju Kysucké múzeum v Čadci  odkúpilo  za cenu šrotu (16 000,- Kčs) a lokomotívka bola daná do opravy  do Švermových železiarní v Podbrezovej. Po oprave  bola dovezená v roku 1977  do Múzea kysuckej dediny, ktoré sa stalo jej domovom. Je to dvojvalcová tendrová lokomotíva s troma nápravami o výkone 60 konských síl. Hmotnosť prázdnej lokomotívy  je 9.85 ton, služobná hmotnosť 12.9 ton, dĺžka mašiny 5 400 mm, šírka 2 130 mm, priemer valcov 250 mm, zdvih piestov 300 mm a tlak pary 12 kg/m²“.

          Historička Kysuckého múzea v Čadci Mgr. Veronika Pauková načrela do minulosti: „Počas prevádzkovania pôvodnej Kysuckej lesnej železnice a neskoršej Kysucko-oravskej lesnej železnice boli využívané rušne viacerých spoločností, pričom však prevládali parné lokomotívy. Využívali sa napr. rušne nemeckej spoločnosti Krauss či podniku Českomoravská Kolben Daněk (známy pod skratkou ČKD). Možno spomenúť i ďalšiu  nemeckú spoločnosť Henschel und Sohn, ktorá svojho času zastávala v danom odvetví jednu z kľúčových pozícií. Okrem toho sa na KOLŽ využívali medzi iným i lokomotívy spomínanej MÁV. V danom prípade šlo konkrétne o rušne MÁV 4281/1916, MÁV 4282/1916 a v neskoršom období si tu našla svoje miesto i MÁV 2211/1908.“

            Pozývame všetkých milovníkov železničiek, ale i ostatných priateľov histórie, a prajeme krásny zážitok.