V našej rubrike sme militárie zo zbierok Kysuckého múzea predstavili už niekoľkokrát. Dnes si bližšie priblížime predmet, ktorý bol súčasťou bojových udalostí prvého celosvetového konfliktu. Ide o oceľovú prilbu nemeckej cisárskej armády M 16, ktorá je súčasťou zbierkového fondu História.

Zabíjačka na dedine, nová smart expozícia Dejiny Čadce a okolia, výstava Dvojníci- menovci z prírody, Čiernobiely svet podľa JaNT. To sú len niektoré z podujatí a výstav, ktoré v októbri čakajú na návštevníkov v jednotlivých expozíciách Kysuckého múzea. Oplatí sa ich zúčastniť a vnímať všetkými zmyslami.

V pondelok 19. septembra 2022 sa v sídelnej budove Kysuckého múzea uskutočnilo slávnostné sprístupnenie novej stálej expozície Dejiny Čadce a okolia, ktorú z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Žilinský samosprávny kraj.

Keď nastal čas žatvy  

Na kysuckých vrchárskych poliach sa žatva začínala s koncom leta a začiatkom jesene. Existujú však i z kysuckých obcí informácie, že so zberom úrody sa v klimaticky teplom roku začínalo už v prvej dekáde augusta. Pred žatvou ženci na čele s gazdom a gazdinou pokľakli a pomodlili sa, aby neprišli o úrodu. Gazdove ruky okúsili naposledy kvalitu dozretého klasu obilia a pohľadom na oblohu sa začali podľa tradíciou odpozorovaného slnečného počasia práce na poli. To sa však v horských oblastiach ľahko pokazilo, pretože úroda sa u nás zbierala až s počiatkom jesene v dobe rýchlych, neočakávaných zmien počasia.

Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, sa opäť aj tento rok zapojilo do Týždňa dobrovoľníctva, ktorý bude prebiehať od 16. do 22. septembra 2022.

Slovania, žatva, obilie a dobové informácie
Vráťme sa do čias poľného hospodárenia v stredoveku okolo 5. – 7. storočia, kedy sa v slovanskom prostredí formovalo stabilnejšie poľnohospodárstvo, techniky obrábania a predovšetkým ručné náradie k žatve, ktoré následne na dlhé stáročia ovplyvnilo poľnohospodárstvo generácií našich predkov na Kysuciach. V náročných horských podmienkach Kysúc ešte začiatkom 20. storočia zabezpečoval na poliach pri žatve obilia výnosnosť zberu pre kysucké hospodárstva srp. Archaický žatevný nástroj, ktorý v našich podmienkach slovanskí predkovia používali pri zbere úrody už v predveľkomoravskom období, pretrval ďalšie stáročia pre svoju výnimočnú účinnosť spĺňajúcu lokálne požiadavky vrchárskeho poľnohospodárstva. Srp postupne vývojovo doplnili a nahradili kosáky a kosy.

Úroda obilia na Kysuciach – tenká hranica prežitia
Poľnohospodárstvo bolo napriek zložitým klimatickým a pôdnym podmienkam Kysúc neodmysliteľnou súčasťou prežitia našich predkov. Nebolo tomu inak ani v horských a podhorských oblastiach kysuckých obcí a osád, zväčša s nekvalitnou kamenistou pôdou, ktoré sa rozkladali po svahoch a v údoliach dlhých horských dolín. Ani v údolných častiach v blízkosti Kysuce, Čierňanky, Bystrice neboli klimatické podmienky na poľnohospodárstvo prívetivé. O to náročnejšie sa v minulých storočiach hospodárilo na políčkach v osadách okolitých vrchov, kde vládli mierne letá len s 20 až 30 letnými dňami s priemernou teplotou do 16 stupňov a minimálne 100 dňami tuhej zimy.

Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pripravilo na 13. a 14. septembra 2022 vedeckú konferenciu venovanú Jánovi Palárikovi.