Mlynec, žarnov, alebo tiež žarná sú jedným z najstarších nástrojov na spracovanie obilia, ktoré ľudstvo pozná. Sú zdokonalením staršieho nástroja na spracovanie obilia, ktorým boli trecie kamene. Začali sa používať približne od 5. storočia pred. n. l.. Využívajú na mletie rotačný pohyb dvoch o seba sa trejúcich kameňov. Ľudia takto melú obilie na múku, aby bolo ľahšie konzumovateľné, celé tisícročia.

Väčšina žarnovov v zbierkach Kysuckého múzea pochádza z konca 19. a začiatku 20. storočia. Sú prevažne jednoduchšej konštrukcie. Na drevenom podstavci zvykne byť umiestnený spodný kameň, v ktorom je zahĺbenie, do ktorého pasuje vrchný trecí kameň. Naše žarná sú obvykle vyrobené z pieskovca, ktorý bol obľúbeným materiálom na ich výrobu pretože je relatívne drsný a dobre rozdiera zrnká obilia. Má však istú nevýhodu, pretože do zomletej múky sa z neho dostáva množstvo zrniek piesku. Omnoho lepším materiálom sú napríklad Ryolit, Trachyt, alebo drvený kremeň zaliaty do cementu. Vo vrchnom kameni sa nachádza otvor na nasypávanie obilia a obvykle je v spodnom kameni výsypník, ktorým sa dá pozbierať zomletá múka. Vrchný kameň je okrúhly, aby sa ním dalo dobre točiť.

Pohyb je prevažne zabezpečený drevenou kľukou na vrchu trecieho kameňa. Skoro všetky žarná v zbierkach Kysuckého múzea sú pomerne jednoducho kamenársky opracované a ich funkčnosť je nadradená estetickej stránke. Preto žarná s evidenčným číslom E 2964 sú také neobvyklé. Majú totiž v tele spodného kameňa, ktorý má tvar štvorca o šírke 57 cm na jednej strane vysekané datovanie a to rok 1852. Na čelnej strane, kde je výsypník na zomleté obilie, sa nachádza figurálna výzdoba. Sú z pieskovca bez politúry, teda bez farebnej úpravy povrchu. Keďže zvoleným materiálom bol pieskovec, detaily kamenickej práce sú poškodené zvetraním. Naľavo od otvoru, na rohu sa nachádza špirálovito ukončený tvar pripomínajúci klasický antický stĺp. Medzi ním a otvorom sa nachádza postava, presnejšie hlava a tvár. Osoba zobrazená na žarnách sa pozerá dopredu. Na pravej strane je roh poškodený. Autor výzdoby sa poškodenie pokúsil opraviť vytvorením drobnej figúry akéhosi kratšieho stĺpu podobného tomu, ktorý je na druhom rohu. Postava, ktorá je na tejto pravej strane od výsypníka, je naklonená tvárou doprava a okrem hlavy má znázornenú aj ruku smerujúcu k stĺpu.

Zdá sa, že možno drží v rukách vidly dvojačky na snopky. Trecí vrchný kameň ma priemer 40 cm a je vyzdobený zvýšenou kamennou lištou, ktorá ovíja násypný otvor na obilie. Od tejto lišty vychádza 6 ramien k okrajom. Na okrajoch je 7 zahĺbení, ktoré slúžili na vloženie drevenej rúčky na krútenie kameňa. Tieto neobvyklé žarná sa podarilo do zbierok múzea získať v roku 1985 z obce Vysoká nad Kysucou. Keďže boli určené na domáce mletie obilia v malom rozsahu je zarážajúce, že im niekto venoval toľko času a práce, aby ich vyzdobil. V čase ich vzniku sa obilie mlelo prevažne v mlynoch na vodný pohon. Pôvodným autorom a majiteľom žarien bol možno nadaný kamenár. Vytesané postavy sú možno svätcami, ktorí mali ochraňovať človeka pracujúceho s žarnami. Rovnako dobre však možno ide len o autoportrét kamenára, alebo ozdobu bez nejakého iného zmyslu. Na nejaké presnejšie závery je kameň príliš zvetraný.  Z predmetu sa viac nedozvieme, je len mlčiacim svedkom talentu našich predkov.

Mgr. Adam Buchta - historik, kurátor, kustód, správca depozitára