V neskoršom období slúžil kaštieľ na obytné účely, v sedemdesiatych rokoch prebehla rekonštrukcia a od roku 1983 tu má svoje expozície a výstavné siene Kysucké múzeum. Okrem toho sa v kaštieli konajú rôzne výstavy, pre školy sa organizujú prednášky a prezentácie, tvorivé dielne.

Pozvánky

Človek a drevo titulná

Kysucké múzeum v spolupráci s OZ Bimaček pripravilo v Kaštieli Radoľa výstavu, prezentujúcu tvorbu Jozefa Marca. Jozef Marec je nielen významným kysuckým lekárom, publicistom, neprofesionálnym etnológom a spisovateľom, ale i človekom milujúcim rodnú hrudu, les a drevo. Drevo sa naučil poznávať, rozumieť mu. Lásku k nemu pretavil do práce svojich rúk a výrobky, ktoré z nich vychádzajú, pripomínajú život našich predkov. Podobne ako oni používa Jozef Marec jednoduché nástroje a zo svorov, samorastov, hŕč a pod. vyrába krásne črpáky, misy, diežky, soľničky, varechy či naberačky, ktoré sa dajú normálne používať. Drevu však dáva i podobu moderných dekorácií.


Zameriava sa na výrobu funkčných svorových nádob. Svor je vlastne drevená hmota, vznikajúca miestami až chaotickým dorastaním dreva, ktorým sa strom snaží zaceliť jazvu po sťatí či spílení. Kým sa začne svor opracúvať, musí sa aj tri hodiny variť, aby získal kožovitú poddajnosť.


Špeciálne miesto v jeho tvorbe majú práve črpáky, pripomínajúce život pastierov v hornatých oblastiach Slovenska. Sú najznámejšou súčasťou bačovského riadu. V Európe sa používalo asi 6 typov črpákov, z toho na Slovensku tri. Stredoslovenský (Horná Nitra, Horehronie, Podpoľanie, Gemer), východoslovenský (Spiš, Šariš) a severoslovenský (Orava, Liptov). V každom z týchto regiónov existujú ešte obce, či menšie regióny, ktoré sú výrobou črpákov známe obzvlášť. V bezprostrednom susedstve Kysúc sa nachádza región Tešínske Sliezsko (ČR) a Malopoľsko (PR), kde sa používa konštrukčne odlišný štvrtý typ črpákov- těšínsky.
Jozef Marec však objavil a identifikoval aj črpák vadičovský.


Život človeka je s drevom spojený od samých počiatkov existencie ľudského ducha. Na výstave sa snúbi krása tohto prírodného materiálu s užitočnosťou, a odráža lásku Jozefa Marca k vlastným koreňom.
Výstavu si môžete pozrieť do 28.4.2024. Srdečne pozývame.

Andrea Paráčová, Kaštieľ Radoľa

20240201 073659

Kysucké múzeum pripravilo v Kaštieli Radoľa pre veľkých i malých návštevníkov výstavu „V ríši bábik,“ ktorá predstavuje zbierku pani Dagmar Strelcovej z Domaniže. Cítiť z nej veľkú lásku a tvorivosť, pretože pani Dagmar okrem toho, že bábiky zbiera, šije im šaty i doplnky. Dokonca, keď nejakú kúpi v zúboženom stave, sama si ju opraví. Dáva im aj mená, zvyčajne podľa toho, od koho ju kúpi, alebo kto nejakým spôsobom zbierku obohatil.

Výstava tak neprezentuje len rôzne druhy bábik – starožitných i novších, porcelánových, celuloidových, keramických, plastových, veľkých i malých. a pod., ale je aj prehliadkou nádherných kostýmov a spoločenských šiat. Mimo tých „princeznovských“ sú tu šaty svadobné, pierkové, ďalej vyrobené aj zo starých vankúšov, obliečok, vyšívaných „štráfov do kredencov“ a starých lajblíkov. Bábiky pochádzajú z rôznych kútov sveta – okrem bývalej ČSSR aj z niekdajšieho ZSSR, z Francúzska, Španielska, Nemecka, Anglicka, Talianska, Číny, Vietnamu, Peru a USA. Vystavené sú i doplnky – slnečníky, kočíky, kresielka a nábytoček pre bábiky a iné.

Veríme, že výstava, z ktorej pri každej bábike dýcha láska a nadšenie pani autorky, svojou krásou očarí každého návštevníka.

Andrea Paráčová, Kaštieľ Radoľa

 

 

20240117 130227

Kysucké múzeum pripravilo v Kaštieli Radoľa pre svojich návštevníkov výstavu krásnych starožitných pohľadníc s reprodukciami známych i menej známych umeleckých diel. Sú súčasťou múzejnej zbierky tzv. žánrových pohľadníc. Pochádzajú z obdobia od začiatku 20. storočia do cca 70-tych rokov.

Najstaršou pohľadnicou datovanou poštovou pečiatkou je pohľadnica „Broskyne,“ z roku 1907. Tiež sú tu niektoré kúsky z roku 1913 a zaujímavá práve pre Kysuce je pohľadnica s reprodukciou maľby Philipa Panzera „Môj chlapec.“ Písal ju z vojny v roku 1916 významný kysucký dejateľ Valér Vnuk svojmu bratovi do Kysuckého Nového Mesta. Z vydavateľstiev je najviac zastúpené vydavateľstvo J. Plichta Praha. Zo zahraničných je zaujímavé vydavateľstvo Stengel & Co.GmbH Drážďany. Práve táto firma spôsobila masívny prienik výtvarného umenia do produkcie pohľadníc na začiatku 20. storočia.

Na výstave pohľadníc možno vidieť napr. kolekciu akvarelov od M. Benku, českých autorov J. Mánesa, M. Aleša, zbierku pohľadníc Josefa Ladu, najznámejšie diela renesančných umelcov, ktorých originály uchováva galéria Uffizi vo Florencii („Zrodenie Venuše,“ „Judita“ a „Jar“ od Botticelliho, „Zvestovanie“ a „Svätá rodina“ od Leonarda, práce od Rafaela, Lorenza de Credi, Sassoferrata a iných.). Keďže najväčšími múzami umelcov boli odjakživa ženy, veľkú časť pohľadníc predstavujú portréty žien a dievčat rôzneho veku i spoločenského postavenia. Nechýbajú témy ako krajinka, život na vidieku, šľachtické a meštianske prostredie, sochárstvo, kvetinové zátišia, historické či biblické motívy a pod.


Príďte si zaspomínať na časy, keď ste sa možno venovali zbieraniu pohľadníc (servítkov, obalov od žuvačiek a pod.), keď bola pohľadnica často jediným spôsobom, aby ste niekomu zaslali pozdrav, alebo sa len potešiť krásou a dokonalosťou umenia na týchto starých „kartách.“

Andrea Paráčová, Kaštieľ Radoľa