Výstava Čistota pol života, ktorú Kysucké múzeum pripravilo v Kaštieli Radoľa, predstavuje rôzne predmety v zbierkach múzea, používané k udržaniu osobnej hygieny, ako aj čistoty odevu a domácnosti.

Základom telesnej hygieny bolo denné umývanie chladnou vodou ráno a pred jedlom. V sobotu večer alebo v nedeľu ráno sa umývalo teplou vodou do pol tela alebo sa kúpalo v koryte. V domácnostiach sa hlinená podlaha štyri razy ročne vymazala hlinou, do ktorej bol na spevnenie pridávaný dobytčí trus. Drevená dlážka sa raz týždenne vydrhla vodou. Podlaha sa každý deň zametala. Pred nepríjemným hmyzom v posteli sa chránili listami orecha alebo steblami rasce. Základom odevnej hygieny bolo pranie alebo vyváranie, s následným škrobením a hladením odevu. Muži si košeľu a ženy rukávce vymieňali raz týždenne. Spodný odev sa vymieňal zriedkavejšie. Vrchný odev sa striedal podľa príležitosti nosenia. Súčiastky pracovného odevu sa používali dlhšie. Farebné odevy sa prali v koryte na pracej doske s mydlom, iba v teplej vode. Len bielizeň a bytový textil sa vyvárali v mydlovom roztoku v kotle alebo veľkom hrnci.

Život na Kysuciach v minulosti bol poznačený zlými hospodársko-sociálnymi podmienkami, kultúrnou a vzdelanostnou zaostalosťou a zlými zdravotníckymi a hygienickými pomermi. Svedectvá o nich nám vo svojich dielach zachovali lekár MUDr. Ivan Hálek, alebo Aurel Rutšek. V dreveniciach v malej izbe spojenou s kuchyňou spala celá rodina. Problematické boli tzv. dymné izby – v príbytkoch bývalo otvorené ohnisko, nad ním visel kotol, v ktorom sa varilo, pričom dym z miestnosti sa odvetrával pootvorenými oknami a dverami, a to aj v zimných mesiacoch. Podlaha v domácnostiach bývala hlinená, no aj z tej bývalo občas len blato. Aby bola podlaha pevnejšia, s obľubou do nej stavebník primiešaval kravské lajno. Ako toaleta slúžili odkvapy pri stenách, kroviská, hnojiská, maštale.

V prvej polovici 20. storočia sa ako podmienka novostavieb stanovovalo aj vystavenie záchoda, čo sa príliš nedodržiavalo. Nové (nielen) hygienické návyky prinášali zo sveta aj navrátilci z Ameriky, prípadne podomoví obchodníci. Postupne sa, najmä v druhej polovici 20. storočia situácia zlepšovala.

Výstava návštevníkom pripomenie, čo je rumpľa, všivák, lavábo, kyjanka a kuľadlo, lúh, ako a čím sa v minulosti pralo, ako často sa ľudia umývali a či mali všetci doma toalety. Možno tu vidieť niekoľko druhov pračiek, holiace potreby – od britiev, štetky na holenie i holiace strojčeky, ženskú spodnú bielizeň – rubáše, košieľky i dávne „body,“ „kombinétky,“ tzv. „bombarďáky“ i podprsenky, uteráky damaškové aj plátenné, vyšívané obliečky, alebo staré štipce na bielizeň.

Výstava potrvá do 6. 10. 2024. Srdečne pozývame.
Kaštieľ Radoľa

Kysucké múzeum v spolupráci s OZ Bimaček pripravilo v Kaštieli Radoľa výstavu, prezentujúcu tvorbu Jozefa Marca. Jozef Marec je nielen významným kysuckým lekárom, publicistom, neprofesionálnym etnológom a spisovateľom, ale i človekom milujúcim rodnú hrudu, les a drevo. Drevo sa naučil poznávať, rozumieť mu. Lásku k nemu pretavil do práce svojich rúk a výrobky, ktoré z nich vychádzajú, pripomínajú život našich predkov. Podobne ako oni používa Jozef Marec jednoduché nástroje a zo svorov, samorastov, hŕč a pod. vyrába krásne črpáky, misy, diežky, soľničky, varechy či naberačky, ktoré sa dajú normálne používať. Drevu však dáva i podobu moderných dekorácií.

Zameriava sa na výrobu funkčných svorových nádob. Svor je vlastne drevená hmota, vznikajúca miestami až chaotickým dorastaním dreva, ktorým sa strom snaží zaceliť jazvu po sťatí či spílení. Kým sa začne svor opracúvať, musí sa aj tri hodiny variť, aby získal kožovitú poddajnosť.

Špeciálne miesto v jeho tvorbe majú práve črpáky, pripomínajúce život pastierov v hornatých oblastiach Slovenska. Sú najznámejšou súčasťou bačovského riadu. V Európe sa používalo asi 6 typov črpákov, z toho na Slovensku tri. Stredoslovenský (Horná Nitra, Horehronie, Podpoľanie, Gemer), východoslovenský (Spiš, Šariš) a severoslovenský (Orava, Liptov). V každom z týchto regiónov existujú ešte obce, či menšie regióny, ktoré sú výrobou črpákov známe obzvlášť. V bezprostrednom susedstve Kysúc sa nachádza región Tešínske Sliezsko (ČR) a Malopoľsko (PR), kde sa používa konštrukčne odlišný štvrtý typ črpákov- těšínsky.
Jozef Marec však objavil a identifikoval aj črpák vadičovský.

Život človeka je s drevom spojený od samých počiatkov existencie ľudského ducha. Na výstave sa snúbi krása tohto prírodného materiálu s užitočnosťou, a odráža lásku Jozefa Marca k vlastným koreňom.
Výstavu si môžete pozrieť do 28.4.2024. Srdečne pozývame.

Andrea Paráčová, Kaštieľ Radoľa

Kysucké múzeum pripravilo v Kaštieli Radoľa pre veľkých i malých návštevníkov výstavu „V ríši bábik,“ ktorá predstavuje zbierku pani Dagmar Strelcovej z Domaniže. Cítiť z nej veľkú lásku a tvorivosť, pretože pani Dagmar okrem toho, že bábiky zbiera, šije im šaty i doplnky. Dokonca, keď nejakú kúpi v zúboženom stave, sama si ju opraví. Dáva im aj mená, zvyčajne podľa toho, od koho ju kúpi, alebo kto nejakým spôsobom zbierku obohatil.

Výstava tak neprezentuje len rôzne druhy bábik – starožitných i novších, porcelánových, celuloidových, keramických, plastových, veľkých i malých. a pod., ale je aj prehliadkou nádherných kostýmov a spoločenských šiat. Mimo tých „princeznovských“ sú tu šaty svadobné, pierkové, ďalej vyrobené aj zo starých vankúšov, obliečok, vyšívaných „štráfov do kredencov“ a starých lajblíkov. Bábiky pochádzajú z rôznych kútov sveta – okrem bývalej ČSSR aj z niekdajšieho ZSSR, z Francúzska, Španielska, Nemecka, Anglicka, Talianska, Číny, Vietnamu, Peru a USA. Vystavené sú i doplnky – slnečníky, kočíky, kresielka a nábytoček pre bábiky a iné.

Veríme, že výstava, z ktorej pri každej bábike dýcha láska a nadšenie pani autorky, svojou krásou očarí každého návštevníka.

Andrea Paráčová, Kaštieľ Radoľa