Výstava Čistota pol života, ktorú Kysucké múzeum pripravilo v Kaštieli Radoľa, predstavuje rôzne predmety v zbierkach múzea, používané k udržaniu osobnej hygieny, ako aj čistoty odevu a domácnosti.

Základom telesnej hygieny bolo denné umývanie chladnou vodou ráno a pred jedlom. V sobotu večer alebo v nedeľu ráno sa umývalo teplou vodou do pol tela alebo sa kúpalo v koryte. V domácnostiach sa hlinená podlaha štyri razy ročne vymazala hlinou, do ktorej bol na spevnenie pridávaný dobytčí trus. Drevená dlážka sa raz týždenne vydrhla vodou. Podlaha sa každý deň zametala. Pred nepríjemným hmyzom v posteli sa chránili listami orecha alebo steblami rasce. Základom odevnej hygieny bolo pranie alebo vyváranie, s následným škrobením a hladením odevu. Muži si košeľu a ženy rukávce vymieňali raz týždenne. Spodný odev sa vymieňal zriedkavejšie. Vrchný odev sa striedal podľa príležitosti nosenia. Súčiastky pracovného odevu sa používali dlhšie. Farebné odevy sa prali v koryte na pracej doske s mydlom, iba v teplej vode. Len bielizeň a bytový textil sa vyvárali v mydlovom roztoku v kotle alebo veľkom hrnci.

Život na Kysuciach v minulosti bol poznačený zlými hospodársko-sociálnymi podmienkami, kultúrnou a vzdelanostnou zaostalosťou a zlými zdravotníckymi a hygienickými pomermi. Svedectvá o nich nám vo svojich dielach zachovali lekár MUDr. Ivan Hálek, alebo Aurel Rutšek. V dreveniciach v malej izbe spojenou s kuchyňou spala celá rodina. Problematické boli tzv. dymné izby – v príbytkoch bývalo otvorené ohnisko, nad ním visel kotol, v ktorom sa varilo, pričom dym z miestnosti sa odvetrával pootvorenými oknami a dverami, a to aj v zimných mesiacoch. Podlaha v domácnostiach bývala hlinená, no aj z tej bývalo občas len blato. Aby bola podlaha pevnejšia, s obľubou do nej stavebník primiešaval kravské lajno. Ako toaleta slúžili odkvapy pri stenách, kroviská, hnojiská, maštale.

V prvej polovici 20. storočia sa ako podmienka novostavieb stanovovalo aj vystavenie záchoda, čo sa príliš nedodržiavalo. Nové (nielen) hygienické návyky prinášali zo sveta aj navrátilci z Ameriky, prípadne podomoví obchodníci. Postupne sa, najmä v druhej polovici 20. storočia situácia zlepšovala.

Výstava návštevníkom pripomenie, čo je rumpľa, všivák, lavábo, kyjanka a kuľadlo, lúh, ako a čím sa v minulosti pralo, ako často sa ľudia umývali a či mali všetci doma toalety. Možno tu vidieť niekoľko druhov pračiek, holiace potreby – od britiev, štetky na holenie i holiace strojčeky, ženskú spodnú bielizeň – rubáše, košieľky i dávne „body,“ „kombinétky,“ tzv. „bombarďáky“ i podprsenky, uteráky damaškové aj plátenné, vyšívané obliečky, alebo staré štipce na bielizeň.

Výstava potrvá do 6. 10. 2024. Srdečne pozývame.
Kaštieľ Radoľa