Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pripravilo v priestoroch renesančného Kaštieľa Radoľa výstavu „Drotári v umení – umenie drotárov“, na ktorej môžu návštevníci vidieť výtvarné diela od profesionálnych i neprofesionálnych domácich a európskych umelcov, ktoré zachytávajú drotárov pri práci, vandrovaní i pri odpočinku. Akvarely, kresby a grafiky zo zbierok Kysuckého múzea vznikli v 19. storočí a najmä v 1. polovici 20. storočia. Z významných slovenských autorov sa drotárskej tematike venovali: Janko Alexy (1894 – 1970), Alojz Struhár (1892 – 1968), Imro Weiner-Kráľ (1901 – 1978), Juraj Krutek (1904 – 1981), Vincent Hložník (1919 – 1997), Fero Kráľ (1919 – 2008) či Imrich Polakovič (1923 – 1989).

V českej kultúre patrila postava vandrujúceho slovenského drotára k rozšíreným romantickým obrazom. Vzdelané vlastenecké kruhy v ňom videli putujúceho slobodného tuláka, ktorý sa živí vlastnou šikovnosťou a dôvtipom, ale aj brata – Slováka prichádzajúceho z rustikálnej krajiny pod Tatrami. Medzi významných českých autorov, ktorí vo svojich dielach zobrazovali drotárov a drotársky kraj, patrili: Jaroslav Augusta (1878 – 1970) a Josef Kubíček (1890 – 1972).

Slovenskí drotári zaujali aj európskych výtvarných umelcov, ktorých priťahovali svojím zjavom, vandrovným spôsobom života, zvykmi a netypickým spôsobom používania drôtu. Z nich možno spomenúť mená, ako: August Hervieu (1794 – 1858?), Jean Veber (1864 – 1928) obaja z Francúzska, Isidor Kleine (1810 – 1844) z Nemecka a Miklós Barabás (1810 – 1898) z Maďarska. Vo svojich olejomaľbách, kresbách a grafikách zobrazovali rôzne podoby vandrovného drotárstva, no napriek tomu, že ich diela vykresľovali neľahkú realitu života drotárov, v porovnaní so slovenskou a českou tvorbou im chýba hlbšia osobná zaangažovanosť a intimita.

Súčasťou výstavy sú aj drevené plastiky drotárov od insitných žijúcich rezbárov ako Ján Podsklan (1951) z Čadce a Viliam Meško (1940) z Terchovej. Zastúpenie majú aj úžitkovo-dekoratívne predmety z pozinkovaného, postriebreného a pozláteného drôtu, ktorých autormi sú umeleckí drotári Alexander Hozák (1899 – 1985) z Veľkého Rovného, Juraj Šerík (1967) z Čadce (Dlhé Pole) a Róbert Hozák (1974) z Čadce-Podzávozu. Výstavu dotvárajú úžitkové drôtené predmety pochádzajúce najmä z 1. polovice 20. storočia. Niektoré exponáty budú môcť návštevníci vidieť po prvýkrát. Výstava potrvá do 19. apríla 2026 a jej autorom je etnológ – kurátor Kysuckého múzea PhDr. Alojz Kontrik.

Tešíme sa na návštevu! 

PhDr. Alojz Kontrik, etnológ Kysuckého múzea

Kysucké múzeum vydáva v tomto predvianočnom čase knihu „Suňogovci z Jasenice a Budatína. Dejiny rodu (barónsko – grófska vetva).“ Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia dotáciou vo výške 4000 eur.

Monografia predstavuje šľachtický rod Suňogovcov z Jasenice a Budatína, ktorý sa významne zapísal nielen do dejín Horného Považia, ale i do dejín Slovenska či Uhorského kráľovstva. V priebehu druhej polovici 16. storočia sa Suňogovci stali silnými hráčmi v Trenčianskej stolici. Ich meno bude navždy spojené s valašským a kopaničiarskym osídľovaním Kysúc a vznikom nových obcí. Zo zemanov boli postupne povýšení do grófskeho stavu. Zastávali významné krajinské hodnosti a funkcie, pôsobili ako diplomati či protitureckí bojovníci.

Monografia je zameraná na dejiny rodu a jeho úlohu najmä v regióne Kysúc. Venuje sa jednotlivým predstaviteľom , ich životu a pôsobeniu v regióne, ako aj v službách a inštitúciách kráľovstva. Rozoberá vzájomné rodinné a majetkové vzťahy, vzťahy s mešťanmi v Kysuckom Novom Meste a Žiline, vzťahy s poddanými, a susednými feudálnymi rodmi. Poukazuje i na hospodárske a sociálne pomery na budatínskom panstve, dôsledky uhorských stavovských povstaní, venuje sa i urbárskej regulácii na panstve. Rieši podiel Suňogovcov na osídľovaní a vývoju hraníc ich domínia, ako aj vplyv rodu na ustanovení štátnej hranice so Sliezskom ako dôsledok sporov s Tešínskym kniežatstvom.

Práca týmto prináša nové poznatky z hľadiska histórie (nielen) regiónu Kysúc od konca 15. až po koniec 18. storočia.

Slávnostné uvedenie monografie do života sa bude konať dňa 17. decembra 2025 o 16.30 hod. v Kaštieli Radoľa. Beseda s autorkou a historičkou Kysuckého múzea Andreou Paráčovou bude sprevádzaná vystúpením Štefana Zábojníka a žiakov zo ZUŠ Kysucké Nové Mesto. Nebude chýbať vianočný stromček a občerstvenie.

Srdečne pozývame!

Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, pripravilo v priestoroch renesančného kaštieľa Radoľa nádhernú výstavu – Odievanie v premenách času, ktorá prezentuje historické kostýmy z kostýmového štúdia Elijana a dobové účesy od umeleckého maskéra a kaderníka Tomáša Graneca.

Výstava prináša do kaštieľa kúsok slávy, lesku a luxusu európskych kráľovských dvorov a ponúka prierez históriou odievania v najvyšších šľachtických kruhoch. Či už je to renesančný odev z čias anglického kráľa Henricha VII. Tudora, španielskej kráľovnej Anny Rakúskej, korunovačný odev Márie Terézie, vyhotovený podľa portrétu v Primaciálnom paláci v Bratislave, šaty z obdobia baroka, rokoka, empíru, či z doby cisárovnej Sisi až po koniec 19. storočia. Kostýmy dopĺňajú spoločenské účesy každého obdobia, zdobené sieťkami, perami, kvetmi, šperkami či príčeskami. Parochne sú spolu so šatami nielen svedkami módy v minulosti, ale i skvostnými umeleckými dielami.
Výstavu dotvárajú módne doplnky – kabelky, rukavičky, šperky, porcelán. Školáci sa môžu tešiť na tvorivé dielne, kde si okrem výroby papierových odevov vyskúšajú viazanie viazanky a šálov.

Výstava je prístupná do 11. januára 2026.

Tešíme sa!

Mgr. Andrea Paráčová, Kaštieľ Radoľa