Neodmysliteľnú súčasť Vianoc, dnes už síce menej častú, no v minulosti značne rozšírenú, predstavujú vianočné pohľadnice. Ich účelom bola predovšetkým komunikácia medzi blízkymi osobami, ktorá pravidelne narastala práve v závere roku.
Známi, priatelia a príbuzní si prostredníctvom pohľadníc vzájomne priali najmä pokojné a šťastné prežitie vianočných sviatkov, k čomu často pripájali i prianie úspechov v novom roku. Tradícia vianočných pohľadníc nadväzuje na starší zvyk zasielania ručne vyrábaných kreslených vianočných pozdravov rozšírený v Európe už od 15. storočia. Počiatky zasielania moderných vianočných pohľadníc, aké poznáme dnes, siahajú do 40. rokov 19. storočia, keď vo Veľkej Británii vytlačili prvú vianočnú pohľadnicu. V nasledujúcich rokoch počet zaslaných pohľadníc neustále rástol, čo súviselo s rozvojom poštovej dopravy a tlače, vďaka čomu sa ich zasielanie stalo dostupným pre širšie vrstvy obyvateľstva.
Z Veľkej Británie sa zasielanie vianočných pohľadníc pomerne rýchlo rozšírilo ďalej a stalo sa veľmi populárnym aj v iných štátoch. Najväčšiu obľubu si získalo v Nemecku, ktoré sa stalo najväčším producentom vianočných pohľadníc a odkiaľ ich zasielanie postupne preniklo i k nám. V období pred prvou svetovou vojnou bolo zasielanie vianočných a novoročných pohľadníc u nás už všeobecne rozšírené najmä v šľachtických a meštianskych kruhoch. Na Kysuciach ich posielali najmä mešťania v Čadci a Kysuckom Novom Meste odkiaľ pochádza i najstaršia a najvzácnejšia vianočná pohľadnica v zbierkovom fonde Kysuckého múzea.
Pohľadnicu vytlačili v rakúskej časti rakúsko-uhorskej monarchie, prípadne v Nemecku pravdepodobne v roku 1917. Na jej prednej strane je namaľované Jezuliatko v dlhých šatočkách s horiacou sviečkou v ruke stojace v lese na snehu, kde zapaľuje pre zvieratká sviečky na vianočnom stromčeku. Pod obrázkom je notová osnova s veršom tradičnej vianočnej nemeckej piesne O du fröhlige, o du selige („Ó ty radostný, ó ty blažený.“) Na druhej strane pohľadnice je napísané meno adresáta, ktorým bol Ján Augustín (Johann Augusztinyi). Pohľadnicu mu z Kysuckého Nového Mesta poslal necelý týždeň pred Štedrým dňom roku 1917 (19. 12.) do Klagenfurtu, kde v tom čase slúžil v armáde, jeho brat. Svojmu príbuznému v nej venoval blahoprianie napísané po slovensky: „Szerus mili Brat jacz a pekne a srdeczne pozdravujem A vinsujem czi tito scsaszlive Vanocsnye Zvatky, abi szi sza dobre cziczel nati vanocze aj tvoimi kamaratmi a pozelam czi tento vanocsnyi ztromcsek.“
Mgr. Martin Turóci, PhD. - historik
