Odev ako taký sa používal na ochranu a ozdobu ľudského tela. Na jeho zhotovenie sa používali najmä domáce prírodné materiály – plátno, súkno a kožušina. Koncom 18. storočia sa začali používať aj manufaktúrne, od polovice 19. storočia aj priemyselne vyrábané textílie. Tradičný odev okrem praktických funkcií spĺňal aj ďalšie funkcie. Vyjadroval odlišnosť pohlavia, generačné rozdiely, stav, zamestnanie, príležitosť nosenia, ako aj spoločenský status a  regionálnu príslušnosť jeho nositeľa. Kožuch  môžeme zaradiť k najrozšírenejším druhom  kožušinového odevu, ktorý nosili ženy i muži na celom území Slovenska. Kožuchy sa na celom území Slovenska šili z ovčej kožušiny. Mali rovný strih prispôsobený veľkosti a tvaru kože. Za najjednoduchšie kožuchy považujeme tie, ktoré sú ušité z jednej ovčej kože vcelku, bez ramenných švíkov a zošitý len dvoma bočnými švíkmi. Väčšinou mali dva predné a jeden zadný diel. Poznáme  tri druhy kožuchov: krátke, dlhé a bez rukávov. Krátke kožuchy siahali po pás alebo nižšie pásu. Kožuchy, ktoré siahali nižšie pása boli v páse mierne zúžené alebo prestrihnuté. Dlhý kožuch siahal po kolená a patril výlučne k sviatočnému odevu. Najrozšírenejšie boli krátke kožuchy. Kožuchy nosili viac ženy ako muži. V polovici 19. storočia sa okrem bielych, začali šiť aj hnedé kožuchy. Najstaršie kožuchy boli bez výzdoby. Postupne sa kožuchy začali aj zdobiť čím sa prezentovala zručnosť ich zhotoviteľov. Kožuchy sa zapínali na kožené gombíky a pútka. Vo výzdobe sa uplatňovala aj pestrofarebná vlnená, v niektorých prípadoch aj hodvábna výšivka. Najrozšírenejším druhom výzdoby u kožuchov bola aplikácia našívania drobných motívov z farebnej, najčastejšie z červenej irchy do podoby kvetov a lístkov. Na zadnom diele zostavených do menšej alebo väčšej kytice. Okraje kožucha lemovala kožušina odlišnej farby ako bola kožušina kožucha. Z kožušiny bol aj golier.  Šili ich vyučení aj nevyučení kožušníci. V Kysuckom Novom Meste šil kožuchy Ondrej Beliačin. Boli buď na objednávku, alebo sa kupovali na jarmokoch. Strih kožucha zohľadňoval tiež pohlavie nositeľa a príležitosť nosenia. Ďalšími kožušníkmi, ktorí pôsobili v Kysuckom Novom Meste, boli Koloman Belaček , Štefan Králik či Ján Starinsky.

Ženský kožuch pod evidenčným číslo E 00268 má nasledovné rozmery: dĺžka rukáva 47 cm, dĺžka stanu 59 cm, šírka ramena 18 cm. Je ušitý zo siedmych dielov z červenohnedej kože. Oblúkovité švy na zadnom diele sú zdobené aplikovanou červenou irchou a bielym konturovaním. Na páse medzi oboma švami je červená ircha s bielym sirmovaním. Na spodnom okraji sú dva otvorené sklady lemované červenou irchou s bielym sirmovaním. Spodný okraj, rozstrih v prednej časti okolo hrdla a okraj rukávov je lemovaný tmavohnedou barančinou. Nad barančinu je aplikácia červenou irchou a biele kontúrovanie. V strede zadného dielu je bielo-červený geometrizovaný rastlinný ornament.

Po stranách prednej časti je umiestnený štylizovaný rastlinný ornament- aplikovaná ircha zeleno-žlto-červenej farebnosti. Pozdĺž rozstrihu je žlté a biele sirmovanie, žlté a biele zúbkovité kontúrovanie a aplikácia červenou irchou. Spodné okraje rukávov sú zdobené obdobne. Kožuch sa zapína na tri pletené kožené gombíky, ktoré sa prevliekajú cez kožené ušká. Ramenné a rukávové švy sú zdobené všívanou červenou irchou. Stávalo sa, že kožuch bol aj darom lásky pre svoju vyvolenú. 

Mgr. Helena Kotvasová - riaditeľka Kysuckého múzea, kurátor fondu Odevy