kostená rukoväť z Radole detailPri výskume stredovekého cintorína v Radoli-Koscelisku v roku 1990 našla vtedajšia archeologička Kysuckého múzea Marcela Ďurišová okrem iných predmetov aj drobnú plastiku ženskej postavy. Soška objavená v zásype hrobov patrí k najcennejším nálezom z výskumu.

Je vyrobená z kosti, pričom reliéfne zdobená je len jedna strana, druhá zostala plochá. Znázorňuje postavu ženy zahalenej v dlhom plášti, ktorá si ľavou rukou pridržiava plášť, dlaň pravej ruky je vztýčená pred telom. Žena má vlasy zakryté  závojom alebo možno kapucňou. Soška má drobné rozmery, výška dosahuje len 83 mm, z toho značnú časť zaberá podstavec, na ktorom postava stojí.

Funkcia predmetu bola spočiatku nejasná, predpokladalo sa, že plastika tvorila súčasť nejakej liturgickej nádoby, napr. pyxidy, neskôr sa však ukázalo, že ide o rukoväť nožíka. Podobná drobná plastika bola nájdená v roku 1996 na Pustom hrade pri Zvolene, ku ktorej sa v roku 2019 našiel ďalší fragment. Jej celková výška dosahuje 78 mm a znázorňuje dve postavy, z ktorých jedna kľačí pred druhou vzpriamenou postavou. Pôvodne sa predpokladalo, že ide o scénu pasovania za rytiera, dnes sa odborníci prikláňajú skôr k teórii, že ide o objatie kľačiaceho muža a stojacej ženy.

 kostená rukoväť z Pustého hradu vľavo exemplár z roku 1996 vpravo fragment z roku 2019

                                                                    Kostená rukoväť z Radole

Reliéfne zdobené rukoväte z Pustého hradu a Radole patria k jedinečným nálezom. Analogické exempláre zdobených, resp. umelecky stvárnených rúčok v Európe nie sú časté, naposledy sa podobná našla v Poľsku. Vyrábali sa už v 13. storočí, veľkej obľube sa tešili hlavne v priebehu 14. a v začiatkoch 15. storočia. Radoľskej plastike je podľa opisu podobná plastika z dediny Mstěnice v Čechách, ktorý pochádza zo zásypu vstupnej časti do podzemných priestorov na usadlosti. Znázorňuje štíhlu postavu svätca v dlhej suknici a tunike v adoračnej polohe. Plastika bola dokonca červeno polychrómovaná a datovaná je do tretej štvrtiny 14. storočia. Z nášho územia pochádzajú dve zdobené rukoväte nožov v podobe postáv ženy a muža s korunou na hlave (kráľ a kráľovná?) z výskumu studne v priestoroch Academie Istropolitany v Bratislave, ktoré boli spoľahlivo datované do 14. storočia. Zatiaľ nie je známe, že by v Uhorsku existovala špecializovaná dielňa, ktorá by takéto luxusné predmety vyrábala, podobné predmety sa však pomerne často vyrábali vo Francúzsku a Nemecku.

kostená rukoväť z Pustého hradu vľavo exemplár z roku 1996 vpravo fragment z roku 2019

Kostená rukoväť z Pustého hradu, vľavo exemplár z roku 1996, vpravo fragment z roku 2019

K rukoväti patrila aj výnimočná (zdobená) čepeľ. Na Pustom hrade sa v roku 2010 našla zdobená čepeľ nožíka, na jednej strane s radom pozlátených srdiečok a na druhej s radom strieborných špiraloidných hákov, mincou Ladislava IV. Kumánskeho datovaná do záveru 13. storočia, ktorá zrejme tvorila súčasť iného honosného nožíka s kostenou zdobenou rukoväťou.

rekonštrukcia nožíka s kostenou rukoväťou z Pustého hradu

                                Rekonštrukcia nožíka s kostenou rukoväťou z Pustého hradu

Reliéfne zdobené rukoväte sú považované za luxusné predmety, v prípade rukoväte z Pustého hradu autor výskumu predpokladá, že nožík so zdobenou rukoväťou patril príslušníkovi hradnej nobility. To navodzuje otázku, ako sa podobný vzácny predmet dostal do Radole, kde miestna farnosť podľa registra pápežských desiatkov z rokov 1332-1337 patrila k tým chudobnejším – farár Peter platil desiatok vo výške 6 grošov. Na túto otázku zatiaľ odpoveď nepoznáme, samotnú plastiku si však záujemcovia môže pozrieť v archeologickej expozícii Kysuckého múzea v Kaštieli Radoľa.

Fotografie zo štúdie:

Miloš Čierny – Noémi Beljak Pažinová – Ján Beljak: Zdobená kostená rukoväť z Pustého hradu vo Zvolene. Študijné zvesti archeologického ústavu slovenskej akadémie vied 67 (2), 2020, s. 371 – 381.