Obal knihy tvoria tvrdé papierové dosky svetlozelenej farby s reliéfnymi linkami a vlnovkami. V hornej časti chrbta je červený obdĺžnik so zlatým vodorovným lemovaním a nápisom v dvoch riadkoch. V spodnom riadku je nápis Kázne. Na prvej nečíslovanej strane je vytlačený názov knihy Kázňe Nedelné a Swatečné na celi Rok k duchovnemu Užiťu Ludu obecného zložené, které z ňemeckého na slowenskí Jazik preložil František Xav. Daniss, Farár a Vice – Archi - Diacon Čattčánski, Sl. Stol. Trenčánskeg Assessor. Díl druhi. W Nitre witlačene u Jozefa Neugebauera. 1841. Kniha má 399 číslovaných strán od strany 1. Text je vytlačený čiernou farbou na pôvodne bielom papieri švabachom v bernolákovčine. Na predsádke je vodoznak v tvare vodorovne uloženého poleného erbu s klenotom. V ľavej časti erbu je dvojkríž. Kniha bola zhotovená technikou ručnej tlače, s následným orezávaním, šitím a lepením. Výška knihy je 205 mm, šírka 130 mm a hrúbka 36 mm.

Autor knihy F. X. Daniš sa narodil 23. októbra 1796 v Banskej Štiavnici v rodine baníka. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici. V Matrike študentov gymnázia z rokov 1777 – 1826 je prvý záznam o jeho štúdiu v školskom roku 1807/1808 s uvedením jeho veku 12 rokov; posledný záznam pochádza z roku 1812. Po ukončení štúdia na gymnáziu v Banskej Štiavnici absolvoval štúdium filozofie a teológie v kňazskom seminári v Nitre. V decembri 1819 bol vysvätený za rímsko-katolíckeho kňaza. Následne jeden rok pôsobil ako vychovávateľ v rodine baróna Hellenbacha. Dá sa predpokladať, že bol dobrým študentom a mal výborné referencie, keď si ho do tejto funkcie vybrala šľachtická rodina Hellenbachovcov, ktorá patrila k zámožným banským podnikateľom v Banskej Štiavnici. Jej pôvod možno vysledovať do roku 1686, keď Ján Gottfried Hellenbach (1659 – 1728) získal uhorský barónsky titul. Študoval medicínu v Jene a vo Wittenbergu a následne pôsobil ako lekár na cisárskom dvore Leopolda I. Bol tiež osobným lekárom a priateľom Františka II. Rákociho. Okrem toho vlastnil banské prevádzky a podiely v Banskej Štiavnici, Kremnici, Smolníku, Novej Bani a Hodruši. Patril k najbohatším obyvateľom v tejto oblasti; vlastnil aj pivovar a rôzne nehnuteľnosti, napríklad dom v Banskej Štiavnici, v ktorom je v súčasnosti mineralogická expozícia. Zastával funkciu vrchného správcu Hlavného komorskogrófskeho úradu a stal sa kráľovským tajným radcom. Zomrel v roku 1728. F. X. Daniš pravdepodobne pôsobil v rodine jeho pravnuka Jozefa Hellenbacha.

Od roku 1820 F. X. Daniš zastával funkciu protokolistu biskupského úradu v Nitre, a to v kancelárii generálneho vikára. V minulosti bolo bežné, že čerstvo vyštudovaní či začínajúci teológovia, ale aj študenti teológie pôsobili ako protokolisti biskupských úradov. Ich úlohou bolo po roztriedení biskupom alebo generálnym vikárom preberať dennú poštu, ktorú ďalej triedili, zaregistrovali a distribuovali. Zároveň mali prehľad o evidencii spisov, ich protokolovaní a vybavení, a tieto aktivity aj kontrolovali. V roku 1821 nastúpil ako kaplán vo Veľkom Rovnom a v roku 1825 sa stal farárom v Zákopčí. V októbri 1829 ho menovali farárom v Turzovke. Od roku 1840 pôsobil ako farár a dekan (vicearchidiakon) v Čadci a zároveň bol assessorom – prísediacim sudcom tabulárneho súdu Trenčianskej stolice. Bol národne uvedomelým kňazom a stúpencom bernolákovcov – patril do skupiny posledných bernolákovcov. Z nemeckého jazyka do bernolákovskej slovenčiny preložil päť zväzkov kázní viedenského kanonika Johanna Michaela Leonharda Kázne nedeľné a svátečné (1840 – 1842). K prvému dielu napísal predhovor so zdôvodnením potreby vydania uvedených kázní, pri ktorých preklade použil prvky kysuckého nárečia. Tieto kázne boli vhodnou pastoračnou pomôckou pri vyučovaní náboženských právd, ako aj pri šírení slovenského jazyka medzi pospolitým ľudom.
Počas svojej kňazskej služby podporoval spolky miernosti a snažil sa pozdvihnúť duchovnú úroveň roľníkov v oblasti Čadce. Zároveň podporoval revolučné premeny a slovenské politické a štátoprávne snaženia. V revolučných rokoch 1848 – 1849 bol jedným z čelných predstaviteľov Národnej spravujúcej rady, ktorá mala spravovať Čadcu a ďalších 16 obcí. V decembri 1848 na fare v Čadci, postavenej v roku 1778, privítal a ubytoval predstaviteľov Slovenskej národnej rady Ľudovíta Štúra a Jozefa Miloslava Hurbana. Verejne agitoval za „slovenské povstanie“, jeho politický program a za vstup nových dobrovoľníkov medzi povstalcov. 14. marca 1849 u neho prenocovala slovenská deputácia na čele so spomínanými členmi SNR, ktorá išla do Olomouca odovzdať cisárovi marcové memorandum s požiadavkou slovenskej korunnej krajiny.
F. X. Daniš zomrel náhle 1. apríla 1849 na mŕtvicu vo veku 53 rokov. Pochoval ho bytčiansky dekan Štefan Tvrdý pri Kostole sv. Bartolomeja v Čadci. Po revolučných udalostiach nemohol byť jeho hrob označený menom, lebo F. X. Daniš podporoval slovenské povstanie, a preto bol považovaný za nepriateľa monarchie. Na jeho hrob mohli položiť len tabuľu z pieskovca, na ktorej bol nápis v latinskom jazyku: „EN IACET PASTOR IN MEDIO GREGIS SUI“ v preklade „Hľa leží pastier v strede stáda svojho.“ V 50. rokoch 20. storočia bol jeho hrob označený malým mramorovým krížom, na ktorom bol nápis „Neznámemu duchovnému pastierovi čadčianskému.“ Až po 160 rokoch od smrti F. X. Daniša bol jeho hrob označený novou pamätnou tabuľou s jeho menom a zrenovovaný kríž doplnila čierna mramorová doska s nápisom kopírujúcim text z 50. rokov: „Neznámemu duchovnému otcovi farnosti čadčianskej R. I. P.“

V rámci ďalšieho výskumu v roku 2009 bola do zbierok Kysuckého múzea získaná aj pôvodná kamenná náhrobná doska s nápisom z miesta posledného odpočinku F. X. Daniša, v tom čase už značne poškodená.

PhDr. Alojz Kontrik