Prvé kroky k vybudovaniu lesnej železnice na Kysuciach, však siahajú už do roku 1906. V tomto období vydalo Uhorské ministerstvo obchodu (maďarsky: Kereskedelmi minisztérium Magyarországon) povolenie na vybudovanie železnice medzi Krásnom nad Kysucou (v tom čase s maďarským názvom Karásznó) a Novou Bystricou (maďarsky Újbeszterce). Ku skutočnej výstavbe trate lesnej železnice však napokon nedošlo. Myšlienka vybudovať lesnú železnicu na Kysuciach však zostala napriek tomu stále živá. O pár rokov neskôr viedenská spoločnosť Aktiengesellschaft für Mühlen und Holzindustrie (Účastinná spoločnosť pre mlynský a drevársky priemysel) odkúpila v roku 1914 od grófa Károlyiho tzv. exploatačné právo (Ide o právo na ťažbu a hospodárske zúžitkovanie surovín, v tomto prípade dreva). Spomenutý gróf Károlyi vlastnil husté lesy na území dnešnej Bystrickej doliny. Spoločnosť Aktiengesellschaft für Mühlen und Holzindustrie patrila rakúsko-židovskému obchodníkovi s drevom Isidorovi Zuckermanovi (1866-1946). Spoločnosť sa špecializovala na ťažbu a prepravu dreva v Uhorsku, Poľsku a rakúskych krajinách. Na prepravu dreva na miesta spracovania využívala lesné železnice.
V rámci zakúpeného exploatačného práva začala spoločnosť v roku 1915 so stavbou lesnej železnice vedúcej z Oščadnice až do doliny Chmúra, nachádzajúcej sa v dnešnej Vychylovke. Lesná železnica mala plánovaný rozchod s rozmerom 760 mm. Jednalo sa teda o tzv. úzkorozchodnú lesnú železnicu. Výhodou úzkeho železničného rozchodu boli jednak nižšie náklady na výstavbu železnice, ale predovšetkým väčšia voľnosť pri projektovaní trate v kopcovitom teréne lesov. Samotnej výstavbe predchádzalo projektovanie železnice. Zhotovením projektu bol poverený rodák z Turzovky a skúsený lesný inžinier Vincent Sekáč (maďarsky Szekács Vince). Málo známou skutočnosťou je, že výstavbu lesnej železnice sprevádzali kontroverzie v podobe vyvlastňovania pozemkov, ktorými mala viesť.
Jedným z dokumentov mapujúcich výstavbu trate ako aj vyvlastňovanie častí pozemkov je práve predkladaný geometrický plán, ktorý Vám približujeme v rámci pravidelnej rubriky „Tajomstvá depozitára“ na stránke Kysuckého múzea. Predmet bol získaný na zasadnutí komisie pre tvorbu zbierok v Čadci dňa 24.9.2007. Do zbierkového fondu bol zapísaný v rovnakom roku pod prírastkovým číslom 2007/0027 s evidenčným číslom H 7311. Geometrický plán bol darovaný Kysuckému múzeu Mgr. Mariánom Prievozníkom. Ako samotný názov napovedá, jedná sa o vyvlastňovací plán pre stavbu trate "Starobystrickej parnej závodnej lesnej priemyselnej železnice" v obci Nová Bystrica . Plán je vložený a spojený s dvomi hárkami tvrdšieho papiera bielej farby (titulná a zadná strana dokumentu). Samotný vyvlastňovací plán je nakreslený na pripojených vnútorných listoch zložených do „harmoniky“. Na titulnom liste sú v ozdobnej kartuši rukou písané texty čiernej farby v maďarčine „Óbszterczei gözüzemű erdei iparvasút“ (starobystrická priemyselná lesná železnica) „Szárnyvonal Ujbestercze közseg“ (krídlo - vo význame časti obce Nová Bystrica) „kisajátitási tervrajza“.

Titulný list zároveň obsahuje informáciu o mierke „Lépték“ s hodnotou 1: 2880, v ktorej bol plán vyhotovený. Na dolnom okraji titulného listu sú uvedené informácie o autorovi plánu „Maksysko és veg Budapest tel. József 10-33“. Na vnútorných listoch sa nachádza rukou zachytený nákres Vychylovky a časti dnes už neexistujúcej Harvelky, ktorými bola plánovaná železničná trať. Nákres začína hranicami jednotlivých obcí: Óbestercze közseg határa  (hranica obce Stará Bystrica) a Ujbestercze közseg határa (hranica obce Nová Bystrica). Na nákrese sú vyznačené jednotlivé hranice pozemkov s menami vlastníkov a číslami parcel, pôdorysy jednotlivých budov, cestné komunikácie, vodné toky (Bestercze fólyo – rieka Bystrica, Riecsnicza patak – potok Riečnica a trať plánovanej železnice. Časť plánovaná na vyvlastnenie je označená červenou farbou.

Nákres je ukončený hranicami Ujbestercze közseg határa (hranica obce Nová Bystrica) a Harvelka közseg határa (hranica osady Harvelka). Plán má po rozložení celkovú dĺžku 272 cm a výška listov je 34 cm. Učastinná spoločnosť pre mlynský a drevársky priemysel vyplatila podľa záznamov už v roku 1915 u sedrie v Trenčíne (pozn. súdu) ako kauciu za vyvlastnené pozemky rozsudkom určenú čiastku 87 000 K (pozn. korún) v obligáciách vojnových pôžičiek, ktoré však boli po vzniku Československa prenesené do Maďarska. Vojnové pôžičky boli spôsobom, akým sa rakúsko-uhorská monarchia  snažila zabezpečiť dostatok prostriedkov na vedenie 1. svetovej vojny v období, kedy rapídne klesali príjmy štátu. Vďaka vojnovým pôžičkám dokázal štát nazhromaždiť značný obnos peňazí. Dobové vnímanie upisovania vojnových pôžičiek približuje: „Okrem toho brali aj peniaze: válečné pôžičky. Ľudia neradi ich upisovali no jednako len upísali, lebo miestni činitelia boli až zbytočne horliví a skoro prinucovali ľud na upisovanie, vlasť je v nebezpečí hovorili... Keď gazda prišiel k peniazom: predal jalovicu, kravu, prasce, hneď sa vedelo o tom, pán rechtor a pán kaplán hneď sa pýtali: Koľko upíšete? A tak to šlo ďalej...“ Výstavba lesnej železnice sa uskutočnila napriek zúriacej 1. svetovej vojne a protestom miestnych obyvateľov podľa plánov a stala sa súčasťou rázu okolitej krajiny Bystrickej doliny.

Mgr. Vladimír Homola

Kysucké múzeum