Vyznamenanie bolo určené najmä pre zaslúžilých príslušníkov Ľudových milícií, čo bola ozbrojená polovojenská organizácia, ktorá pôsobila v Československu v rokoch 1948 – 1989, podliehajúca výlučne Komunistickej strane Československa. Jej príslušníci boli zväčša presvedčení komunisti odhodlaní hájiť záujmy  ideológie i so zbraňou v ruke.

Milície vznikli pred 75 rokmi počas februárového komunistického prevratu, v ktorom ich príslušníci zohrali rozhodujúcu úlohu. Ozbrojení komunisti vyslaní počas februárových dní do ulíc dokázali úspešne eliminovať akýkoľvek odpor spoločnosti. Svoju poslušnosť a poplatnosť komunistickej strane v nasledujúcich rokoch osvedčili ešte mnohokrát. Nasadení boli najmä pri potláčaní nepokojov a protestov. Do ulíc vyšli napríklad v roku 1969 a viackrát i v priebehu roku 1989, aby potlačili občianske demonštrácie. Počas nežnej revolúcie napokon na rozkaz vedenia KSČ do prebiehajúcich udalostí výraznejšie nezasiahli, a najmä preto prebehol pád komunizmu v Československu bez väčších obetí. Dovtedy si však svoje poslanie milicionári plnili spoľahlivo.

Od príslušníkov milícií vládnuca politická moc vyžadovala najmä poslušnosť a oddanosť komunistickej strane. Pre milicionárov, ktorí si v duchu uvedených intencií vzorne plnili poslanie mala pripravené rozličné výhody. Okrem spoločenských bonusov mohli za svoju službu získať i niektoré z  milicionárskych vyznamenaní zvýrazňujúce v rámci organizácie a spoločnosti status držiteľa. Medzi vyznamenania udeľované milicionárom patrilo i vyznamenanie Za zásluhy o Ľudové milície, ktoré dostávali najmä dlhoroční príslušníci za vzornú službu a plnenie úloh či významný skutok, čo bolo priamo uvedené i v štatúte vyznamenania.

Toto vyznamenanie, ktorého jeden exemplár sa nachádza i v zbierkovom fonde Kysuckého múzea patrilo v socialistickom Československu medzi mladšie. Svoju históriu začalo písať v roku 1969, keď bolo z rozhodnutia vtedajšej vlády zaradené medzi oficiálne štátne vyznamenania. Vyznamenanie udeľoval prezident Československej socialistickej republiky na návrh Ústredného výboru Komunistickej strany Československa.

Samotné vyznamenanie pozostáva z niekoľkých častí. Hlavnú predstavuje kruhová kovová medaila s priemerom 3,3 cm z mosadze razená v Kremnickej mincovni. Na prednej strane je vyobrazená mapa Československa, na ktorej je položená socialistická päť cípa hviezda. V spodnej ľavej časti averzu medaile sa nachádza vavrínová ratolesť symbolizujúca mier, ktorý mali milicionári (aspoň oficiálne) ochraňovať. Zadná strana medaile zobrazuje československý samopal Sa vz. 58 prekrížený lipovým konárikom. Spodný okraj zároveň lemuje nápis ZA ZÁSLUHY O ĽUDOVÉ MILÍCIE. Vyznamenanie (resp. jeho kovové časti) je vyhotovené v striebornej farebnej úprave, pričom farba vo všeobecnosti závisela od variantu vyznamenania. Štandardne sa totiž toto vyznamenanie udeľovalo v dvoch variantoch. Vyznamenanie: Za zásluhy o Ľudové milície I. stupňa malo striebornú povrchovú úpravu. Kovové prvky rovnakého vyznamenanie II. stupňa boli vyrábané s hnedou (medenou) povrchovou úpravou, pričom vyšší status malo pochopiteľne vyznamenania I. stupňa. Medaila mala v hornej časti malé kovové očko, ktorým bola spojená s kovovým odznakom pripnutým k hodvábnej stuhe vo farbách československej trikolóry.

Na zadnej strane stuhy sa nachádzala kovová spona, ktorou sa vyznamenanie pripevňovalo k odevu. K vyznamenaniu patrili i dva malé hodvábne pásiky s kovovým znakom Ľudových milícií v strede, ktoré sa štandardne umiestňovali na výložky uniformy. Vyznamenanie sa udeľovalo 20 rokov, počas ktorých ho dostali tisíce milicionárov. Zaniklo koncom roku 1989 zároveň s rozpustením Ľudových milícií.

Mgr. Martin Turóci, PhD.

Kysucké múzeum