Jednou z nádherných bibliofilských kníh je akvizícia z roku 2022. Ide o zbierkový predmet s evidenčným číslom H 11876, ktorým je katalóg k milenárnej výstave s preloženým názvom Tisícročie Uhorska a milenárna výstava, alebo Tisícročie Uhorska a národná výstava, prípadne Miléniové Uhorsko a miléniová výstava. Knihu vydal JuliusLaurencic pod záštitou uhorského Ministerstva obchodu, z iniciatívy a so súhlasom Maďarských štátnych železníc a vedenia milenárnej výstavy. Samotná milenárna výstava zorganizovaná v roku 1896 bola súčasťou jubilejných osláv tisíceho výročia príchodu starých Maďarov do Karpatskej kotliny a jej cieľom bolo potvrdenie tézy, že Uhorsko je jednotný a jednojazyčný štát a jediným štátotvorným národom sú Maďari. Odhliadnuc od politických zámerov osláv a samotnej výstavy, treba konštatovať, že katalóg, ktorý bol vydaný k výstave dosahuje v rámci knižného spracovania vysokú úroveň a právom patrí k skvostom dejín knižnej kultúry. Všeobecne platí marketingové pravidlo, že „knihu predáva obal“, čo je v prípade opisovanej publikácie viac ako trefné, keďže vydavateľ si zjavne na úprave obalu dal záležať a evidentne nebral ohľad ani na vynaložené finančné prostriedky, o čom svedčí reliéfna zlatá razba a viacfarebné kolorovanie vyobrazených reliéfov.

Kniha je viazaná v celoplátennej väzbe červenej farby. Obvod prednej dosky rámcuje dvojitá jednoduchá linka zlatej farby. Vľavo hore bližšie ku chrbtu knihy je v kruhu umiestnený reliéfny (pozitívny) obraz s vyobrazením štyroch jazdcov na koňoch stojacich na zelenej trávnatej pažiti. Obvodová linka kruhu je zlátená. Vpravo dole bližšie k hrane knihy je v kruhu umiestnené reliéfne (pozitívne) vyobrazenie erbu Uhorského kráľovstva s klenotom v podobe svätoštefanskej koruny a zelenými rastlinnými ozdobami štítu, ktoré sú pod štítom erbu zviazané stuhou. Vpravo ide o ratolesť olivovníka s olivami a vľavo je to dubová ratolesť so žaluďmi. Pozadie je zlaté. V dolnej časti je umiestnený kolorovaný obraz hlavného pavilónu milenárnej výstavy v Budapešti. Pod obrazom sú uvedené vydavateľské a tlačiarenské údaje: Igazgatóság - Direction: LAURENCIC J., Budapest, Palais New-York. / Kiadóhivatal: BUDAPEST, TERÉZ-KÖRUT 38, Administration. / KUNOSY VILMOS ÉS FIA NYOMDAI MÜINTÉZETE. Grafické reliéfne motívy sú prepojené širšou obvodovou zlatou linkou s čiernym rámovaním. Názvy katalógu sú uvedené v štyroch jazykoch. Štvorriadkový maďarský nápisAzEzeréves / MAGYARORSZÁG / ÉS A / MILLENIUMI KIÁLLITÁS je realizovaný majuskulným ozdobným pätkovým písmom, prvý riadok kapitálkou. Veľkosť písma názvu publikácie v maďarskom jazyku je najväčšia. V optickom strede knihy je umiestnená široká bordová nápisová páska s modrou obrubou antického vzoru a názvom publikácie vo francúzskom: LeMillénaire de la Hongrie / ET / L’EXPOSITION NATIONALE. a anglickom jazyku: The Millenium of Hungary / AND THE / NATIONAL EXHIBITION. Modré trojriadkové nápisy sú realizované majuskulným písmom - prvé riadky kapitálkou. Zvolený typ písma má len decentné serify. Francúzsky a anglický text od seba oddeľuje v pravidelnom kosoštvorci umiestnený letopočet na podklade s rastlinným ornamentom, a to 1896. Vo voľnom poli pod páskou je umiestnený dvojriadkový názov publikácie v nemeckom jazyku: Das TausendjährigeUngarn/ unddieMilleniums – Ausstellung. Prvý riadok je realizovaný majuskulným písmom - kapitálkou. Spojka und a člen die v druhom riadku sú realizované minuskulou, nápis Milleniums - Ausstellung ozdobnou fraktúrou. Zadná doska je po obvode zdobená slepotlačovou linkou. Vo vnútri obdĺžnika je ďalší obdĺžnik vytvorený zo slepotlačovej linky. V dolnej časti knihy je do väzby vtlačený (negatívny) nápis SchonkFrerenczkönyvkereskodósoBudapest. Predsádky sú slabomodrej farby. Titulný list je rozdelený na štyri rovnaké časti, v ktorých sú umiestnené rovnaké názvy publikácie v štyroch jazykoch: maďarskom, nemeckom, francúzskom a anglickom. Katalóg je obrázkový, súchvatnými čiernobielymi fotografiami vyobrazujúcimi najpozoruhodnejšie regióny, mestá, priemyselné objekty, umelecké poklady Uhorska a najvýznamnejšie kuriozity milenárnej výstavy.Popisy sú štvorjazyčné, populárno-náučné. Veľký kus práce odviedli retaktori: Julius Steiner (anglický text), Stanislaus Timár (maďarský text), Ernest Piványi (maďarský a nemecký text), Leopold Palóczy (nemecký text) a Henri Fouquau (francúzsky text). Publikácia má 210 číslovaných strán. Fotografievyhotovili renomovaní fotografi: Bertalan Vágó, György Klösz, Erdélyi, Károly Divald a Arthur Heyer.

Fotografií z územia Slovenska je v katalógu snáď najväčšie kvantitatívne množstvo, čo je dôkazom o potenciáli cestovného ruchu na Slovensku už na konci 19. storočia, zameraného najmä na prírodné a kultúrne dedičstvo. Krajinky zastupuje v priebežnom poradí Štrbské pleso, Lomnický štít (považovaný za najvyšší vrchol Tatier), vodopády Studeného potoka, panoráma Vysokých Tatier a údolie rieky Orava. Vyobrazené sú viaceré hrady a zámky: Trenčín, Zborov, Kežmarok, Banská Štiavnica, Beckov, Orava, Budatín a Strečno. Do hľadáčika fotografov a editorov sa dostali objekty ako mauzóleum ministra obchodu Gabriela Barossa v Klobušiciach (dnes časť Ilavy), historická radnica v Levoči, stará radnica v Bardejove a radnica v Kežmarku. Zaujímavé sú pohľady na Kúpele Sliač, mesto Banská Štiavnica, kúpele Štubňa a mesto Bratislava. Histórie dnešného Žilinského samosprávneho kraja a regiónu Kysúc sa týkajú dva už spomenuté objekty, a to hrady Budatín a Strečno. Redaktor o Budatínskom hrade napísal: „Budatínska pevnosť -  borovicou porastené údolie rieky Kysuca, kde sa táto rieka vlieva do Váhu a kde naši chudobnejší bratia slovanského pôvodu ťažia drevo a vyrábajú železničné podvaly smerom na Bohumín, stojí Budatínska pevnosť. V dávnych časoch to bolo slávne miesto, ktoré vlastnilo asi dvadsať dedín. Za čias kráľa Mateja ju vlastnil rod Sunyogh a z tohto obdobia pochádza aj vysoká veža, ktorá tu ešte stojí. Podľa ľudovej povesti tu Gašpar Suňog uväznil svoju dcéru Katarínu, ktorú František Forgáč zachránil pred strašnou smrťou. Neskôr patrila grófom Čákiovcom. V jej blízkosti Maďari porazili 29. septembra 1849 slovenských dobrovoľníkov [doslovne slovenské skupiny, bandy] pod vedením Hurbana. V súčasnosti je využívaná ako kasárne pre Honvédov.“

Katalóg z milenárnej výstavy je istým spôsobom aj kultúrnym dedičstvom slovenskej muzeológie, keďže prezentuje záujem autorov výstavy sprostredkovať estetické hodnoty aj tím, ktorí na výstave neboli osobne prítomní. V neposlednom rade je tu aj snaha o prezentáciu toho najlepšieho a najkrajšieho čo krajina ponúkala, bez ohľadu na to či si kniha (katalóg) „na seba zarobí“, lebo plán bol zaiste taký, aby Uhorsko bolo vnímané ako atraktívna krajina pre zahraničných návštevníkov, ktorí tu nechajú viac peňazí ako plánovali. Katalóg k výstave bol v tomto zmysle silným podporným marketingovým nástrojom.

PhDr. Daniel Husárik

Kysucké múzeum