Dňa 24. apríla 2023 Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, slávnostne uviedlo za prítomnosti zástupcov čadčianskej samosprávy a predstaviteľov kysuckej kultúry do života novú kolektívnu monografiu Palárik, ktorú z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Knihu pokrstili symbolicky ústrižkami zo Sobraných spisov Jána Palárika riaditeľka Kysuckého múzea Mgr. Helena Kotvasová spolu s prítomnými spoluautormi, historičkou Považského múzea Mgr. Zuzanou Kudzbelovou, PhD. a historikmi Kysuckého múzea – dr. Mariánom Liščákom, dr. Martinom Turócim a dr. Tomášom Adamčíkom. Publikáciu uviedli do života aj za účasti riaditeľky Kysuckého kultúrneho strediska v Čadci, PhDr. Silvie Kajánkovej, pretože podujatie bolo zorganizované ako súčasť 55. výročia Palárikovej Rakovej.
Po uvedení publikácie do života, ktorá je predajná v expozíciách Kysuckého múzea, pokračovalo podujatie predstavením výstavy Ján Palárik, ktorú autorsky pripravil historik Tomáš Adamčík. Výstava je venovaná nielen bohatému životu a dielu jedného z najvšestrannejších a literárne nadaných katolíckych kňazov 19. storočia, ale objasňuje aj jeho miesto v historickej pamäti na príklade Kysúc. Partnermi výstavy sú Matica slovenská, Spolok sv. Vojtecha v Trnave, Literárny archív SNK v Martine, Literárne múzeum SNK v Martine, Západoslovenské múzeum v Trnave, Kysucká galéria v Oščadnici a Kysucké kultúrne stredisko v Čadci. Tieto kultúrne inštitúcie poskytli digitálne kópie archívnych materiálov, dokumentov či obrazov.
Slovami autora, výstava je „rukolapná“, pretože návštevník si môže vďaka zhotoveným faksimile prečítať študijné výsledky Jána Palárika na nižšom františkánskom gymnáziu v Žiline, začítať sa do prvého čísla časopisu Cyrill a Method, nahliadnuť do jeho súkromnej korešpondencie či pozrieť si Palárikove posudky divadelných hier prišlé na súbeh Matice slovenskej. Obdivovať môže aj verné reprodukcie obrazov, z ktorých najcennejším je maľba Jána Palárika od Jozefa Hanulu z roku 1930, ktorého originál sa nachádza v zbierkach Literárneho múzea SNK v Martine. Výstava približuje aj Palárikov sociálny okruh priateľov, preto na nej nechýbajú portréty Jozefa Karola Viktorina či Andreja Radlinského, ktorého originál visí v Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Historickú pamäť reflektuje originálna epoxidová busta J. Palárika od Stanislava Biroša zo zbierkového fondu Kysuckej galérie v Oščadnici. Zaujímavé sú aj bohaté materiály dokumentujúce vznik Palárikovej dvorany. Jej architektonické plány, ktoré spracoval tešínsky architekt Edvard David, poskytol Literárnyarchív SNK v Martine. Reflexiu Palárikovej osobnosti v kontexte kysuckej kultúry 20. storočia prezentujú aj pohľadnice a fotografie zo zbierok Kysuckého múzea, približujúce pohľady na Palárikov dom či Palárikovu ulicu.
Súčasťou výstavy sú aj hravé prvky, a to puzzle vytvorené zo známeho tabla matičných výtečníkov. Návštevníci sa môžu pokúsiť aj poskladať názvy divadelných hier Jána Palárika prostredníctvom kartičiek s písmenami.
Výstava, ktorá potrvá do konca septembra 2023, má výrazný edukatívny charakter a vďaka svojmu spracovaniu má ambíciu stať sa putovnou. Bannery, kópie obrazových dokumentov a dobovej korešpondencie môžu putovať po školách, kultúrnych inštitúciách či samosprávach na Kysuciach alebo v okolí Trnavy, kde Ján Palárik stále žije v srdciach a mysliach tamojších obyvateľov.
Mgr. Tomáš Adamčík, PhD.
Kysucké múzeum
