Počas komentovanej prehliadky sa oboznámili s príbehom jedného z najvýznamnejších svedectiev o nacistickom vyvražďovaní európskych Židov počas druhej svetovej vojny a s osudmi dvoch mužov, ktorým sa podarilo uniknúť z koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau.

Práve v Žiline vznikla na jar 1944 32-stranová výpoveď Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera, ktorú po ich úteku z Auschwitz-Birkenau v dňoch 24. až 27. apríla 1944 zaznamenali predstavitelia židovskej komunity. Priniesla podrobné informácie o fungovaní tábora a masových vraždách, ktoré v ňom nacisti vykonávali. Význam výpovede spočíval najmä v jej podrobnosti a vierohodnosti. Patrila medzi prvé podrobné očité svedectvá o masovom vraždení v Auschwitz-Birkenau a prostredníctvom rôznych kanálov sa dostala k predstaviteľom Spojencov, medzinárodným židovským organizáciám i ďalším inštitúciám, čím prispela k informovaniu sveta o rozsahu nacistických zločinov.

O histórii budovy, v ktorej sa pamätná izba nachádza, a o jej vzniku podala návštevníkom výklad lektorka Mária Martášková. Spolu s Danielom Husárikom priblížila životné osudy Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera, ich svedectvo i okolnosti riskantného úteku z Auschwitz-Birkenau.

Príbeh oboch utečencov má pritom priamu väzbu aj na región Kysúc. Po úteku sa dostali až na územie Slovenska a pomoc našli aj v Skalitom, kde sa ich ujal miestny gazda Ondrej Čanecký. Jeho príbeh a okolnosti pomoci Vrbovi a Wetzlerovi priblížil počas návštevy doc. Peter Ivánek. Ondrej Čanecký za svoj čin, ktorým počas obdobia nacistického prenasledovania pomohol zachrániť životy dvoch prenasledovaných ľudí, získal po vojne izraelské ocenenie Spravodlivý medzi národmi.

Návšteva Pamätnej izby Vrbu a Wetzlera tak členom MO Matice slovenskej umožnila nielen bližšie spoznať jednu z významných kapitol dejín 20. storočia, ale aj uvedomiť si, že príbeh Vrbu a Wetzlera je spätý nielen so Žilinou, ale aj s Kysucami.

Kysucké múzeum