2 Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, na nedeľu 17. júla 2022 pripravilo v Múzeu kysuckej dediny podujatie s názvom Vlaková lúpež v skanzene. Pre návštevníkov sme v tento deň v spolupráci s FS Drevár z Krásna nad Kysucou pripravili folklórne vystúpenie so zbojníckou tematikou a prekvapením.

17.7.2022

 Ako uvádza PhDr. Marián Liščák, PhD., historik Kysuckého múzea „Tradícia zbojníctva v slovensko-poľskom pohraničí siaha až do stredovekých čias. Prvým známym záznamom o nich je donačná listina z roku 1413, v ktorej „przemský biskup Maciej dal obec Przysietnica pri Brzozowe na doživotné užívanie Zyndramovi z Maszkowic a zaviazal ho ochraňovať život a majetok poddaných pred beskydskými zbojníkmi, ktorí tam často šarapatili.“ Niekoľko záznamov zo stredoveku svedčí o prítomnosti zbojníkov aj v oblasti dolných Kysúc v okolí dnešného Kysuckého Nové Mesta. Zbojnícke chodníčky boli v tejto oblasti veľmi častým spôsobom úteku obyvateľstva pred poddanským jarmom, ale z podstatnej časti aj pred vojenskou povinnosťou. Príčina bola jednoduchá. Služba v armáde v tejto dobe bola ešte poväčšine doživotnou záležitosťou, z ktorej bolo vyslobodením spravidla iba zmrzačenie, prípadne smrť v boji. Aj keď sa v tomto smere neskôr podnikli zmeny a služba sa skrátila na 14 ročnú, nebolo toto nariadenie dodržiavané a doživotné služby boli až do roku 1843 bežnou záležitosťou. Samotné vojenské odvody mohli sekundárne vyvolať odhodlanie niekoľkých jednotlivcov dať sa na zbojnícke chodníčky, keďže mnoho zverbovancov si svoj úmysel pridať sa k armáde na doživotie často rýchlo rozmyslelo. Tým však ešte rozširovanie zbojníckeho remesla z vojenských radov zďaleka nekončilo. Omnoho častejšie sa totiž na zboj vydávali už skúsení a často i bojom preverení vojaci, ktorí raz za čas získali od vojska priepustku, na tzv. urlaub, teda dovolenku. Tú trávili zväčša vo svojej rodnej obci. Do obce ich väčšinou priviedol ďalší vojak a rovnako pri ich odchode ich z obce znova odviedol.

Aj v Bystrickej  doline bolo veľa zbojníkov, historik Liščák dodáva, že: „takáto situácia  nastala začiatkom dvadsiatych rokov 19. storočia, keď oblasť začala trápiť väčšia skupina zbojníkov zdržiavajúca sa v pohraničnej oblasti Kysuckých Beskýd. Prvý väčší pokus o ich dolapenie bol zorganizovaný na jeseň roku 1822 pod vplyvom nariadenia stoličného úradníka Gašpara Maršovského obcami Stará Bystrica a Nová Bystrica. Dopadol však podľa všetkého neúspešne, nakoľko počas nasledujúceho roka 1823 sa v snahách o ich chytenie pokračovalo. Nasvedčujú tomu záznamy z účtovnej knihy Novej Bystrice:

 

Boženik Podmanický chodíce na rozkaz Stoličný na Čatcu 2 dni skrz cesty Skalické krzmagazin a krz zbojníkov prijal 1 zlatý a 30 denárov“
„Dal MatejovyLajak na ten čas krčmárovi cose mu boli vyšli chlapi na zbojníkov na panské hranice napili trunku 6 zlatých“


„Utratilo sa Leškovcom čo dal richtár na pálené keď išli lapať zbojníkov na hranice 12 denárov“

Ani táto akcia nebola pravdepodobne úspešná, nakoľko hneď v ďalšom roku 1824 sa zbojníci znovu zdržiavali v pohraničnom pásme obce Stará Bystrica a to konkrétne v okolí vrchu Veľká Rača, ktorý bol pre svoju odľahlosť často aj v minulosti vyhľadávaným úkrytom. Už v období 17. storočia totiž správkyňa Strečnianskeho panstva, ku ktorému tieto obce vtedy prináležali, Zuzana Bakošová, v jednej zo svojich listín uvádza ohľadom svojich majetkov v oblasti Veľkej Rače: „Zachovavše i v tom slobodu sobe, jak by s tej istej príčiny nemohla moja lichva na mojich jinšíchholach pre zbojníkov zústavati, aby takovú lichvu ku svej lichve na čas prijali a svými spolu zachovaly.“

Väčšia skupina prenasledovateľov zorganizovaná stoličnými úradníkmi v Starej Bystrici sa teda v roku 1824 pokúsila znovu zbojníkov dolapiť. Prizvanie richtára a podrichtára zo vzdialenej obce Riečnica môže naznačovať, že niekoľko zbojníkov mohlo pochádzať odtiaľ. Aj vzhľadom na to, že v tomto prípade už išlo o takmer trojročné snahy o dolapenie zbojníkov, patrila táto pátracia akcia medzi najrozsiahlejšie, aké oblasť v tomto období zažila.

Priebeh a trvanie pátracej akcie v rokoch 1822-1824 naznačuje, že nebezpečenstvo a prečiny zo strany zbojníkov boli značné. Toto nebezpečenstvo vyvolalo snahu stolice a panstiev o lepšiu kontrolu nad pohraničným pásmom. Šťastnou súhrou okolností tu v tomto čase prebiehali merania v rámci druhého vojenského mapovania. Tieto merania si vyžadovali výstavbu tzv. trigonometrických bodov na vyvýšených miestach, z ktorých potom prebiehali.

V Bystrickej doline sa tieto body vybudovali vo forme vyvýšených veží na vrchoch Veľká Rača a Javorina, ktoré okrem vhodného miesta pre meranie, poskytovali aj veľmi dobrý prehľad o pohybe v pohraničnom pásme. Tieto veže sa tak po ukončení meraní začali pravdepodobne sekundárne používať aj pri honoch na zbojníkov, kde umožnili prenasledovateľom lepšiu kontrolu nad celou zónou možného pohybu zbojníkov.

Opätovne sa zbojníci spomínajú v Riečnici v roku 1826, keď jednej miestnej obyvateľke zabili a zjedli na salaši ovcu. Potom sa zmienky o ich prítomnosti objavujú v roku 1828 v Novej Bystrici a 1832 znovu v Riečnici. V Riečnici sa v roku 1835 uskutočnila úspešná lapačka na v chotári sa zdržiavajúceho zbojníka. Zbojníka po chytení na noc ubytovali a dali sa mu navečerať. Na druhý deň ho predali do rúk spravodlivosti v podaní stoličnej moci.

O tom, že aj jeden zbojník môže narobiť značné problémy, je dôkazom situácia z roku 1839. Na zadržanie zbojníka Mateja Koperu operujúceho v oblasti Veľkej Rače sa zorganizovala rozsiahla akcia, ktorej sa zúčastnili obce Oščadnica, Klubina a Radôstka, avšak určite aj Stará Bystrica, keďže Koperov možný pohyb zasahoval aj do jej chotára. V okolí Veľkej Rače hľadali obyvatelia Oščadnice aj v nasledujúcom roku ďalšieho zbojníka s priezviskom Revaj.

V Bystrickej doline sa zbojníci zdržiavali aj v rokoch 1844-1845. Posledných archívne doložených zbojníkov nám dokladá list z obce Oščadnica, v ktorej chytili niekoľkých Bystričanov a požadujú od susedného panstva preplatenie svojich nákladov:

„Slávne Panstvo Bystrické
Očujice my že by arestanti to jest Jano Uradnik a Martin Mazur z árestuzutekaly a že by sa maly v mojej dedine zvidenyabdajiczejich hľadať skrz moj úrad jakovych aj zlapali u obyvateľa Oščadnického Jána Drahny a zbojnika dedičného jakovíarestanti mne po dva razy zapalenosti mojej zutekali, jedného to jest Jána Uradnik sme dolapili na vrchu Zbanovskýmzvelkúpomocu. – Jakovéhoarestanta Jána Uradnik slávnemu panstvy Bystrickému odeslanýjakovýposel koštuje x 24 dnsnilamdavens slávnemu panstvu že ja som skrz takovýcharestantowlapanautrovylfl 2. Jakove prosím a požadujem prinavrateny. S timzostavame slávnemu panstvy Bystrickému ponížený. Dne 16 Aprila 1847
ŠaňoTruchlyRichtarOščadnický“

Byť zbojníkom v severozápadnom Uhorsku bolo výhodné hlavne vďaka blízkosti pohraničného pásma, takže zbojníci mohli v závislosti na hroziacom nebezpečenstve dolapenia rýchlo prechádzať z jednej krajiny do druhej. Kooperácia cezhraničných obcí pri chytaní zbojníkov nebola príliš rozšírená, takže hrozba upadnutia do väzenských okov sa vďaka takémuto vhodnému geografickému položeniu znižovala.“

 

Program :

10.00- 16.00 hod.     Prezentácia remeselníkov 
   Kuchyňa starých materí
   
  • kapustniaky
   
  • zbojnícka hrachová polievka
   
  • zbojnícky oškvarkový dukát
 13.15- 14.00 hod.  Folklórne vystúpenie na pódiu pri Krčme z Korne
 14.00- 15.00 hod.   Folklórne vystúpenie v usadlosti do Hruškuliaka

    

Všetci ste srdečne vítaní!

Mgr. Miroslava Jančulová

Kysucké múzeum 

vakova lupež plagat