Kysucké múzeum v Čadci vás pozýva v nedeľu 28. júla 2013 do Múzea kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke na prezentačné podujatie „Kuje kováč podkovičku...“. Tvorivú prácu šikovných kováčov Stredného odborného učilišťa z Kysuckého Nového Mesta si môžete pozrieť od 11.00 hod. v Kováčskej vyhni v usadlosti U Poništa. Program obohatí od 13.00 do 15.30 hod. i ľudová hudba Folklórneho súboru Jedľovina z Kysuckého Nového Mesta. Počas dňa nebudú chýbať ani tradičné voňavé kapustniaky pripravované priamo na dobovej peci v usadlosti Rybovia. Pekný deň strávený v krásnej prírode vo Vychylovke vám praje Kysucké múzeum a Žilinský samosprávny kraj.

Kysucké múzeum v Čadci pripravilo pre návštevníkov Múzea kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke na nedeľu 21. júla 2013 celodenný kultúrny program venovaný ovčiarskemu remeslu. Počas podujatia môžete vidieť strihanie oviec, nebude chýbať výroba, ochutnávka a predaj syrových korbáčikov, bryndzových halušiek a bryndzovej polievky. Od dvanástej hodiny sa môžete započúvať do kysuckých ľubozvučných piesní v podaní ženskej speváckej skupiny Dolinka z Novej Bystrice na pódiu  pri objekte Krčma z Korne. O 13.00 hod. v kaplnke Panny Márie Ružencovej odslúži svätú omšu hosť z Rajca, kaplán Marek Mucha, študent z Ríma. O 14.00 hod. si na pódiu pri Krčme z Korne môžete vyskúšať plieskanie bičom a započúvať sa do tónov pastierskych hudobných nástrojov v podaní Martina Brxu z Turian. Nezabudnite sa previesť na Historickej lesnej úvraťovej železnici, pozrieť si výstavu krojov Anny Mikušcovej z Nimnice a v Raganovom mlyne na vás čaká výstava stavebnice Merkur. Na celodenné podujatie Vás srdečne pozýva a praje deň plný zážitkov aj Žilinský samosprávny kraj.

Zemiaky sa objavili v našich končinách zo všetkých plodín ako posledné a nadobudli vo výžive zásadné postavenie. Zemiaky chránili od smrti hladom, hlavne vrchárov. Tým jediným sa tam na vrchoch najviac darilo. Sadili sa viac a viac a postupne z nich začali pripravovať rôzne jednoduché jedlá, ktoré pripravujeme dodnes. V Múzeu kysuckej dediny Nová Bystrica - Vychylovka sa opäť rozkúria staré piecky v objektoch a skanzen rozvonia dobrotami, ktoré doma tak nechutia, ako v prírode. Túto vetu často počujeme od návštevníkov, ktorí opakovane navštevujú skanzen práve počas podujatia Kuchyňa starých materí. Nedeľa 14. júla 2013 bude patriť Zemiakovej nedeli, kedy si môžete pochutnať na špecialitách pripravených práve zo zemiakov. Aby Vám bolo veselo, okrem zemiakových dobrôt na Vás od 13.30 hod. čaká aj hudobný program v podaní ľudovej hudby Romana Capeka zo Skalitého. Na podujatie Vás srdečne pozýva Kysucké múzeum v Čadci a jeho zriaďovateľ - Žilinský samosprávny kraj.

Od 24. júna do 10. septembra 2013 zdobia výstavné priestory Kysuckého múzea v Čadci bábiky a rozprávkové bytosti súkromnej zberateľky Moniky Cmierovej z Rožňavského Bystrého. Vášnivá zberateľka sa môže pochváliť unikátnou zbierkou bábik. Má ich okolo 800, z toho napríklad 300 bosoriek. Výnimočnosťou tohto koníčka je hlavne to, že bábiky aj opravuje a vlastnoručne im šije oblečenie. V Kysuckom múzeu v Čadci je vystavená len časť jej  zbierky v počte 192 kusov. Z toho 47 Bárbin, 113  bábik v dobových kostýmoch a krojoch a 32 bosoriek.

Výstavu stavebnice MERKUR si môžete do 30. septembra 2013 pozrieť a využiť voľný čas s deťmi v objekte Raganov mlyn v Skanzene vo Vychylovke. Výstava ponúka 13 metrový starý bratislavský most, po ktorom sa preháňa elektrický rušeň. Obohatením výstavy sú práce vytvorené deťmi z rôznych kútov Slovenska, ako aj hrací kútik, kde si môžu deti zhotoviť  svoj vlastný model a ponechať ho na výstave.

Žilinský samosprávny kraj, Kysucké múzeum v Čadci a obec Radoľa, Vás srdečne pozývajú dňa 14. júla 2013 na Kultúrne leto v kaštieli  Radoľa, na podujatie Nedeľa tradícií,  ktoré finančne podporilo Ministerstvo kultúry SR. Pre deti i dospelých sú pripravené tvorivé dielne tradičných ľudových remesiel, na ktorých bude možné vyskúšať si tkanie, plstenie vlny, zdobenie medovníčkov alebo drôtovanie, prezentované členkami žilinskej Živeny a svoje remeslo predvedie i rezbár, keramikár a remenár. Kováčske remeslo budú prezentovať šikovní mladí kováči zo Strednej odbornej školy strojníckej v Kysuckom Novom Meste, ktorí svoj talent a zručnosť predstavia aj koncom roka na pripravovanej výstave v kaštieli. Program začne slávnostnou svätou omšou o 13.30 hod. na nádvorí kaštieľa. O 15.00 hod. zahrá Divadlo na hojdačke rozprávku Žabí kráľ a nedeľné letné popoludnie spríjemní o 16.00 hod. aj koncert populárneho speváka Tomáša Bezdedu s kapelou. Nebude chýbať občerstvenie, pečenie oblátok a maľovanie na tvár. Vstup na program na nádvorí kaštieľa je zdarma. Tešíme sa na chvíle strávené s Vami  a želáme Vám pekný kultúrny zážitok.

Nedeľa 7. júla 2013 bude patriť v skanzene ženským prácam, zvykom a tradíciám pri praní priamo na potoku. Program začne o 13.00 hod. v usadlosti U Hruškuliaka a bude pokračovať o 14.00 hod. na pódiu pri objekte Krčma z Korne. V prípade nepriaznivého počasia sa program presunie do objektu stanica Skanzen. Zároveň pozývame všetkých návštevníkov na jazdu Historickou lesnou úvraťovou železničkou, ako aj do kuchyne starých materí, kde budú pripravované kysucké jedlá na dobových peciach priamo v objektoch Múzea kysuckej dediny.

            Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke (ďalej  HLÚŽ) je jednou z expozícií v prírode Kysuckého múzea v Čadci, ktoré každoročne priláka niekoľko desaťtisíc návštevníkov. V roku 2012  odviezla táto kultúrna pamiatka úctyhodných 40-tisíc záujemcov.

            Štvrtok 23. máj 2013 sa zapíše do kroniky  národnej kultúrnej pamiatky  - HLÚŽ.  V stanici Skanzen Múzea kysuckej dediny Nová Bystrica – Vychylovka už od obeda pobehovali rušňovodiči, zamestnanci a vedúca správy Janka Berešová, ktorí  netrpezlivo očakávali príchod veľkého ťahača, na ktorom sa vynímala  nablýskaná parná lokomotíva U.34.  Veľký zážitok zažili aj občania bystrickej doliny a návštevníci, ktorí sa  práve nachádzali v priestoroch skanzenu. Mali možnosť  zúčastniť sa  veľkého divadla - skladania   9 - tonovej parnej lokomotívy na koľajnice, ktorú doviezli po generálnej oprave z Vrútok. Veď po dlhých štyroch rokoch vďaka Žilinskému samosprávnemu kraju budú mať možnosť návštevníci a zanietenci železníc sa opäť zviesť vo vyhliadkovom vagóniku ťahaným parnou lokomotívou U. 34 /1909/, ktorá je staršou sestrou U.45/ 1916/.

            Históriu a technické údaje  parných mašín ozrejmila Janka Berešová: „Obidve lokomotívy boli vyrobené v Maďarských strojárňach MÁV a preto  majú  aj názvy „Malá a Veľká Maďarka“. U.34  patrí medzi najstaršie funkčné  lokomotívy na Slovensku. Pôvodne zvážala drevo na Čiernom Balogu.

V roku 1975 ju Kysucké múzeum v Čadci  odkúpilo  za cenu šrotu (16 000,- Kčs) a lokomotívka bola daná do opravy  do Švermových železiarní v Podbrezovej. Po oprave  bola dovezená v roku 1977  do Múzea kysuckej dediny, ktoré sa stalo jej domovom. Je to dvojvalcová tendrová lokomotíva s troma nápravami o výkone 60 konských síl. Hmotnosť prázdnej lokomotívy  je 9.85 ton, služobná hmotnosť 12.9 ton, dĺžka mašiny 5 400 mm, šírka 2 130 mm, priemer valcov 250 mm, zdvih piestov 300 mm a tlak pary 12 kg/m²“.

          Historička Kysuckého múzea v Čadci Mgr. Veronika Pauková načrela do minulosti: „Počas prevádzkovania pôvodnej Kysuckej lesnej železnice a neskoršej Kysucko-oravskej lesnej železnice boli využívané rušne viacerých spoločností, pričom však prevládali parné lokomotívy. Využívali sa napr. rušne nemeckej spoločnosti Krauss či podniku Českomoravská Kolben Daněk (známy pod skratkou ČKD). Možno spomenúť i ďalšiu  nemeckú spoločnosť Henschel und Sohn, ktorá svojho času zastávala v danom odvetví jednu z kľúčových pozícií. Okrem toho sa na KOLŽ využívali medzi iným i lokomotívy spomínanej MÁV. V danom prípade šlo konkrétne o rušne MÁV 4281/1916, MÁV 4282/1916 a v neskoršom období si tu našla svoje miesto i MÁV 2211/1908.“

            Pozývame všetkých milovníkov železničiek, ale i ostatných priateľov histórie, a prajeme krásny zážitok.

-  Zhadzovanie snehu zo striech

-  Oprava a údržba mašín

-  Zhotovenie nových holubníkov, mostíkov k jednotlivým objektom

-  Príprava dreva na nové oplotenie

-  Rekonštrukcia detského ihriska

            To je len z mála spomenutých prác, ktoré počas zimy vykonávajú zamestnanci  skanzenu  a Historickej lesnej úvraťovej železnice, ktoré sú vysunutými expozíciami Kysuckého múzea v Čadci, organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Poslednou nedeľou v mesiaci október sa zatvorili brány  skanzenu a vláčik sa  odoberal na zimný spánok do depa. V expozíciách ostali len  zamestnanci, ktorí zabezpečujú celoročnú prevádzku. /vedúca správy, rušňovodiči, údržbár, pochôdzkar, strážnici, lektori/. Kým začal  úradovať majster mráz, ktorý zurčiaci potôčik premení na ľadové zrkadlo a snehová kráľovná zahalí dolinu Chmúra do snehobielej prikrývky, pracovníci pozbierali a pozvážali zo šestnástich vyinštalovaných objektov zbierkové predmety, hlavné textília na ich ošetrenie. Poškodené opravili, pozašívali, oprali, vyžehlili a pripravili na novú sezónu. Údržbu si vyžadujú aj oddychové lavičky, oplotenia a prístupové mostíky k jednotlivým objektom. Tieto práce musia zamestnanci stihnúť pokiaľ nenapadne prvý sneh. Potom začali so zimnou údržbou mašín. Rozobrať a premastiť každý závit na mašine a opäť ju sprevádzkovať si vyžaduje  veľa času a zodpovednosti. Majstri, ktorí sú nielen šikovní ako rušňovodiči, sa rozhodli  mašinám túto generálnu údržbu vykonať sami. Ako hovorí vedúca správy Janka Berešová: „Chlapi rozobrali do šrobíka  postupne obidve mašiny, premastili každý závit a opäť ich pomaly poskladali. Keď som videla tu hromadu šrobíkov, matiek a všetkých  dielov, nikdy by som neverila, že mašiny budú opäť fungovať. A  stalo sa, jedná mašina je hotová a druhá dostáva pomaly svoju tvár“. Nielen majstri rušňovodiči a údržbári predviedli svoju šikovnosť, ale aj ostatní sa zapojili do zveľaďovania  a skrášlenia areálu skanzenu. Nachystali drevo na nové oplotenie, opereným obyvateľom skanzenu „holúbom„ vyrobili nové obydlia a z blízkeho lesa  pozbierané samorasty olúpili z kôry, z ktorých  vyrobili nové  oddychové lavičky pred objekty.