Mesiac máj má v ľudovej kultúre svoje osobité miesto. V ľudovom kalendári nadväzuje na archaické tradície jari a zároveň je počiatkom prichádzajúceho leta. Na Kysuciach je májový čas v ľudovej tradícii po stáročia sprevádzaný obyčajami, predovšetkým dominantným stavaním a váľaním mája, ale tiež mnohými drobnými zvykmi či poverami, ktoré mali zabezpečiť prosperitu, zdravie kysuckých rodín i ochranu hospodárstiev. Význam májových zvykov rástol na políčkach a pasienkoch v podhorskom prostredí kysuckých obcí a osád v javorníckych a beskydských vrchoch. Počasie napriek príchodu slnečných dní stále ovplyvňovali jarné výkyvy spojené s mrazom, prívalmi dažďa i bleskami často spôsobujúcimi požiare. Nie náhodou nájdeme v májovom kalendári patróna hasičov, ochrancu pred ohňom, bleskami, povodňami i suchom sv. Floriána. Pre ľudí bolo v tomto čase podstatné zabezpečiť  zdravie, lásku, ale rovnako hojnosť a prosperitu na poliach, od ktorej bol závislý život, či skôr prežitie kysuckých hospodárstiev. Veď práve máj v ľudovej kultúre stelesňoval najobľúbenejší mesiac. Jeho obľúbenosť v ľudovom kalendári spočívala vo viditeľnom  príchode nového života na kysucké polia, rozkvitnuté lúky a zelenajúce sa pasienky.

Máj je mesiacom lásky, mnohých tradícií a sviatkov. Bezpochyby je jeden z najkrajších mesiacov roka, celá príroda sa prebúdza k životu. Všetko kvitne, príroda ukazuje svoju krásu a nádheru. K máju sa viaže aj množstvo významných udalostí a tradícií, ktoré si v Kysuckom múzeu pripomenieme zaujímavými podujatiami a výstavami.

Slovenský národ sa pýši jedinečným kultúrnym cítením a veľkou výtvarnou tvorivosťou. O tom svedčí slovenská ľudová ornamentálna výzdoba, ktorá je nosnou témou výstavy Ornament a plynule prechádza aj do výstavy Na ľudovú nôtu. V pondelok 2. mája 2022 sa uskutočnila v Kysuckom múzeu vernisáž spomenutých výstav, na ktorú prijala pozvanie predsedníčka ŽSK Ing. Erika Jurinová.

S Veľkou nocou neoddeliteľne súvisia zvyky, z ktorých k typickým patrí aj dávanie ozdobených vajíčok mládencom za polievanie a vyšibanie dievčat.

Tento rok si pripomíname 200 rokov od narodenia Jána Palárika, osobnosti, ktorá má v našich dejinách svoje osobité miesto. Osobnosti, ktorá svojím úsilím a schopnosťami dokázala urobiť významné kroky k napredovaniu nášho  národa a ktorú je potrebné spomenúť ak máme hovoriť o formovaní slovenskej minulosti, slovenskej literatúry i slovenského novinárstva.

Príchod jari naši predkovia oslavovali už od nepamäti. Jedným z najstarších pohanských zvykov na našom území bolo aj vynášanie a utopenie Moreny. Jej vynesenie malo zabezpečiť definitívny odchod zimy a vítanie jari, vypudenie negatívnych síl z chotára, vrátiť požehnanosť vegetácie, fyzickú silu zeme, dosiahnuť znovu oživenie prírody.

Mesiac apríl je známy tým, že si ho pripomíname aj ako mesiac lesov. Okrem toho, zväčša na tento mesiac vychádzajú Veľkonočné sviatky alebo pre ateistov aj sviatky jari, ktorým sa budeme v najbližšom období v múzeu venovať.

Najnovšie číslo recenzovaného vedeckého časopisu prináša výsledky celoročného úsilia odborných pracovníkov múzea ako aj externých prispievateľov, ktorým sa podarilo v predošlom roku zorganizovať dva odborné online semináre. Aj vďaka tomu sa v 12. ročníku zborníka môžu čitatelia oboznámiť so zaujímavými historickými a etnografickými témami.