Keď nastal čas žatvy  

Na kysuckých vrchárskych poliach sa žatva začínala s koncom leta a začiatkom jesene. Existujú však i z kysuckých obcí informácie, že so zberom úrody sa v klimaticky teplom roku začínalo už v prvej dekáde augusta. Pred žatvou ženci na čele s gazdom a gazdinou pokľakli a pomodlili sa, aby neprišli o úrodu. Gazdove ruky okúsili naposledy kvalitu dozretého klasu obilia a pohľadom na oblohu sa začali podľa tradíciou odpozorovaného slnečného počasia práce na poli. To sa však v horských oblastiach ľahko pokazilo, pretože úroda sa u nás zbierala až s počiatkom jesene v dobe rýchlych, neočakávaných zmien počasia.

Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, sa opäť aj tento rok zapojilo do Týždňa dobrovoľníctva, ktorý bude prebiehať od 16. do 22. septembra 2022.

Slovania, žatva, obilie a dobové informácie
Vráťme sa do čias poľného hospodárenia v stredoveku okolo 5. – 7. storočia, kedy sa v slovanskom prostredí formovalo stabilnejšie poľnohospodárstvo, techniky obrábania a predovšetkým ručné náradie k žatve, ktoré následne na dlhé stáročia ovplyvnilo poľnohospodárstvo generácií našich predkov na Kysuciach. V náročných horských podmienkach Kysúc ešte začiatkom 20. storočia zabezpečoval na poliach pri žatve obilia výnosnosť zberu pre kysucké hospodárstva srp. Archaický žatevný nástroj, ktorý v našich podmienkach slovanskí predkovia používali pri zbere úrody už v predveľkomoravskom období, pretrval ďalšie stáročia pre svoju výnimočnú účinnosť spĺňajúcu lokálne požiadavky vrchárskeho poľnohospodárstva. Srp postupne vývojovo doplnili a nahradili kosáky a kosy.

Úroda obilia na Kysuciach – tenká hranica prežitia
Poľnohospodárstvo bolo napriek zložitým klimatickým a pôdnym podmienkam Kysúc neodmysliteľnou súčasťou prežitia našich predkov. Nebolo tomu inak ani v horských a podhorských oblastiach kysuckých obcí a osád, zväčša s nekvalitnou kamenistou pôdou, ktoré sa rozkladali po svahoch a v údoliach dlhých horských dolín. Ani v údolných častiach v blízkosti Kysuce, Čierňanky, Bystrice neboli klimatické podmienky na poľnohospodárstvo prívetivé. O to náročnejšie sa v minulých storočiach hospodárilo na políčkach v osadách okolitých vrchov, kde vládli mierne letá len s 20 až 30 letnými dňami s priemernou teplotou do 16 stupňov a minimálne 100 dňami tuhej zimy.

Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pripravilo na 13. a 14. septembra 2022 vedeckú konferenciu venovanú Jánovi Palárikovi.

September je mesiacom babieho leta, časom zberu a prvých príprav na zimu. Hoci je mesiacom kedy sa deťom skončili prázdniny, dospelým dovolenky a nastal čas nastúpiť do školy či do práce o kultúru v expozíciách Kysuckého múzea nebude núdza.

Kysucké múzeum získalo v roku 2021 vďaka úspešnému projektu Akvizícia starožitných hodín financie z Fondu na podporu umenia. Fond podporil projekt sumou 2300 eur, Žilinský samosprávny kraj prispel 610 eurami a múzeum nad rámec povinného financovania z vlastných zdrojov doplatilo 140 eur. Múzeum tak získalo desať kusov vzácnych starožitných nástenných hodín, pochádzajúcich z rokov 1850 – 1920 od súkromného zberateľa pána Ľubomíra Beláka zo Starej Bystrice.

Včelárska nedeľa patrí k tradičným letným podujatiam, ktoré sa konajú v Múzeu kysuckej dediny pravidelne každý rok. Je to podujatie, ktoré prináša do skanzenu vôňu medu a pripomína nám nezastupiteľné miesto včiel na Zemi.

Od medu, úľov, vosku až po medovinu